Česká herečka Iva Janžurová v stredu oslávi 80 rokov

Česká herečka Iva Janžurová dokáže rovnako presvedčivo stvárniť komické aj dramatické postavy. Diváci si ju spájajú najmä s filmovými komédiami ako Světáci, Čtyři vraždy stačí, drahoušku, Pane vy jste vdova!, či Což takhle dát si špenát.

Janžurová sa narodila 19. mája 1941 v Žirovniciach neďaleko Pelhřimova v českom kraji Vysočina. Jej otec tu viedol ochotnícky krúžok. Členovia krúžku často skúšali doma a malá Iva Janžurová im „našepkávala“ ukrytá pod stolom. Vystupovala tiež v detských predstaveniach v malebnom žirovnickom Divadle v prírode.

Rodičia tejto herečky boli učitelia, Iva Janžurová sa však pre štúdium na pedagogickej škole rozhodla z celkom iných dôvodov. Lákalo ju opustiť domov a bývať na internáte.

Za nápad študovať herectvo dostala od matky zaucho. Ani komisiu na prijímacích skúškach nepresvedčila – podľa jej členov Janžurovej chýbal temperament. Jedna z uchádzačiek, ktorá mala pripravený dialóg z predstavenia Maryša, ju poprosila, či by jej nemohla na skúške „prihrávať“ repliky babky Strouhalky.

„Chrúmala som pri tom jablko, bolo mi to jedno, dostala som sa do ideálneho nezáväzného stavu a oni ma za tú babku Strouhalku na školu vzali. Na skúšku, na pol roka,“ spomínala Janžurová v programe Českej televízie Komici na jedničku.

Janžurová štúdium na Divadelnej fakulte Akademie múzických umění úspešne ukončila v roku 1963 a po ročnom angažmáne v libereckom Divadle F. X. Šaldu zakotvila v roku 1964 v Divadle na Vinohradech.

V roku 1988 sa stala členkou Činohry Národního divadla v Prahe. Spolu so svojím životným partnerom, hercom Stanislavom Remundom, mala od 90. rokov tiež zájazdové divadlo. S Remundom má dve dcéry, takisto herečky, Theodoru a Sabinu Remundovú.

Prvý raz sa Iva Janžurová objavila pred kamerou v roku 1961. Až rok 1966 jej však priniesol väčšie herecké príležitosti. Prvou bol kriminálny film Znamení Raka, ktorý nakrútil režisér Juraj Herz. Hlavnú úlohu jej ponúkol Karel Kachyňa vo vojnovej snímke Kočár do Vídně. Popularitu jej priniesol aj televízny seriál Písně pro Rudolfa III.

V roku 1967 ju režisér Jiří Krejčík obsadil do filmu Pension pro svobodné pány a do komédie Svadba jako řemen. Bolo zrejmé, že parketou mladej herečky sa stávajú práve komické úlohy. Odhadol to aj Martin Frič vo svojom poslednom filme Nejlepší ženská mého života (1968), v ktorom Janžurovej zveril postavu prostoduchej servírky.

Janžurová dodnes spomína, že jej pomalé ťukanie do písacieho stroja režiséra úprimne rozosmialo.

V roku 1969 prišli legendárni Světáci. Komédia Zdeňka Podskalského o trojici ľahších žien a trojici fasádnikov baví divákov inteligentným humorom dodnes.

Šéfku zločineckej bandy povestnú svojimi kostýmami stvárnila Janžurová v komédií Oldřicha Lipského „Čtyři vraždy stačí, drahoušku“. Schopnosť prevteliť sa do rôznych charakterov, však dokonale predviedla v komédii „Pane vy jste vdova!“, ktorú nakrútil Václav Vorlíček (oba filmy sú z roku 1970).

Vo filme Petrolejové lampy režiséra Juraja Herza (1971) dostala Iva Janžurová možnosť ukázať, že je nielen komediálnou, ale aj skvelou dramatickou herečkou. Herz ju obsadil aj do dvojroly povahovo odlišných sestier v horore Morgiana.

V tradícii komediálnych úloh pokračovala Janžurová v snímkach Homolka a tobolka (Jaroslav Papoušek, 1972), či Drahé tety a já (Zdeněk Podskalský, 1974), kde vytvorila dvojicu s Jiřím Hrzánom. V satire Hodíme se k sobě, miláčku...? (1974) pre zmenu tvorila temperamentný manželský pár s Františkom Peterkom. Režisér Petr Schulhoff si zrejme dvojicu obľúbil, pretože ju obsadil aj do známej komédie Zítra to roztočíme, drahoušku...! (1976) a jej pokračovania Co je doma, to se počítá, pánové... (1980).

V slávnej školáckej komédii „Marečku, podejte mi pero!“ (Oldřich Lipský, 1976) stvárnila Janžurová iniciatívnu a zvodnú žiačku „v rokoch“. Jej manžela hral Petr Nárožný, s ktorým sa potom herečka stretla vo viacerých filmoch a seriáloch a spoluprácu s ním veľmi oceňovala.

S Luďkom Sobotom si zahrala v Schulhoffovej komédii „Já to tedy beru, šéfe“ (1977) a svoj komediálny talent naplno predviedla v snímke Což takhle dát si špenát, ktorú takisto v roku 1977 nakrútil Václav Vorlíček. Pri nakrúcaní scény, kde Janžurová ako nemluvňa v dospelom tele demoluje reštauráciu, vraj režisér nechal herečke úplnú voľnosť. V odlišnej polohe ju mohli diváci vidieť vo filme Ja milujem, ty miluješ režiséra Dušana Hanáka (1980).

Za rolu v snímke Co chytneš v žitě režiséra Romana Vávru (1998) získala Iva Janžurová Českého leva ako najlepšia ženská hlavná herečka. Cenu za najlepší herecký výkon si odniesla aj z festivalu v Soči za film Ene Bene Alice Nellis (1999). Tá istá režisérka ju obsadila aj do filmu Výlet (2002), za ktorý si Janžurová opäť vyslúžila Českého leva, navyše si tu s ňou zahrali aj obe jej dcéry. V roku 2019 zažiarila vo filme Teroristka scenáristu a režiséra Radka Bajgara.

Medzi viac než 350 filmovými a televíznymi úlohami, ktoré má Iva Janžurová na konte, majú svoje miesto aj známe televízne seriály, napríklad Arabela, Létajíci Čestmír, Bambinot, Sňatky z rozumu, Zlá krev, či Cirkus Humberto.

V obľúbenej Nemocnici na okraji mesta bola nezabudnuteľná jej postava sestričky Huňkovej, ktorú MUDr. Štrosmajer v podaní Miloša Kopeckého počastoval povestnou replikou „keby hlúposť nadnášala, lietali by ste tu ako holubička!“. Janžurová sa nevyhýbala ani televíznej zábave – do jej histórie nepochybne vstúpila scénka s Felixom Holzmannom s názvom Včera dnes a zítra.

Iva Janžurová je držiteľkou Ceny Alfreda Radoka (1998), Ceny Thálie (1998), za celoživotný prínos kinematografii získala Krišťáľový glóbus na Filmovom festivale v Karlových Varoch a v roku 2006 jej prezident ČR Václav Klaus udelil Medailu za zásluhy II. stupňa.

"Je to záležitosť vnútorného plamienku, ktorý vám nedá pokoj. Každý má ten plamienok asi viac či menej dotieravý, takže ja mám plamienok, ktorý ma stále popudzuje pracovať. Ale nijako neodsudzujem ľudí, ktorí vedia odpočívať, ja sa zas odsudzujem za to, že odpočívať neviem,“ povedala v Českom rozhlase Iva Janžurová, ktorá sa popri herectve venuje aj písaniu hier a réžii.