Karol Machata vedel zbaviť heroické postavy pátosu a oživiť ich ľudský rozmer

Karol Machata (13. mája 1928 - 3. mája 2016) patril k tzv. strednej hereckej generácii, ktorá výrazne vstúpila do dejín slovenského divadla 20. storočia. Herectvo študoval na Odbornom divadelnom kurze (ODK) pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave v rokoch 1948 – 1950. „Napriek tomu jeho prvé kroky po maturite na Obchodnej akadémii viedli na Vysokú školu obchodnú. Po treťom semestri ekonómiu definitívne opustil, aby sa venoval už iba divadlu,“ približuje výstava herca, ktorý ako študent upozornil na seba v postave atentátnika Jakuba (Atentát, 1949) na doskách Slovenského národného divadla (SND): „Pred odchodom do Armádneho divadla v Martine stihol ešte odohrať niekoľko menších postáv, ktoré predznačili jednu zo základných čŕt jeho herectva – schopnosť zbaviť heroické postavy zaužívaného pátosu a oživiť ich ľudský rozmer.“

Úvodné fotografie zachytávajú Machatove pôsobenie v Armádnom divadle v Martine (1951 – 1953), kde sa prvýkrát odkryla variabilita a sila jeho talentu. „Kým v Geľovi Sebechlebskom vytvoril hravého, sviežosťou a študentskou recesiou prekypujúceho, prešibaného mládenca, Jánošíka budoval ako mladého muža plného vzdoru a nepokoja, súcitu i vzbury, ideálov a skutočného ľudského zanietenia,“ uvádza autorka výstavy Zuzana Nemcová Gulíková.

Po návrate do SND Machata ďalej rozvíjal lyricko-komediálnu i hrdinsko-dramatickú líniu svojho herectva a posúval sa od búrlivých mladíkov k zložitým dramatickým charakterom. Na prvej scéne vytvoril dlhý rad nezabudnuteľných postáv. „Svoje danosti bravúrne využíval v žánrovo veľmi rozdielnom repertoári, od konverzačných komédií cez grotesky a charakterové komédie, až po briskné improvizácie a postupy v duchu commédie dell’arte na strane jednej, na strane druhej od veľkých klasických tragédií cez psychologické drámy k brechtovským modelom a modernej dramatike,“ dodáva autorka výstavy, ktorá je dostupná na prezeranie v PDF formáte na webstránke Divadelného ústavu www.theatre.sk.