Na ostrove Utöya bude pamätník venovaný obetiam masakry

Odporcami v prípade boli 16 obyvatelia lokalít v blízkosti ostrova Utöya. Tvrdili, že pamätník 77 obetiam zabitým pravicovým extrémistom Andersom Behringom Breivikom, vrátane 69 zastrelených priamo na ostrove, predĺži traumu, ktorú utrpeli 22. júla pred takmer desiatimi rokmi.

Žalobu podali proti nórskemu štátu a mládežníckemu krídlu Strany práce (AUF) - organizácii, ku ktorej patrila väčšina obetí. Svojou žalobou chceli dosiahnuť premiestnenie pamätníka z miesta jeho výstavby - v prístavisku Utöyakaia -, kde ľudia nastupujú na trajekt, ktorý ich preplaví na ostrov Utöya vzdialený 600 metrov.

Žalobcovia, z ktorých niektorí sa v deň masakry zúčastnili aj na záchranných akciách za cenu traumatizujúcich zážitkov, uviedli, že sú rozsudkom „šokovaní a nekonečne sklamaní“.

Zástupcovia štátu i organizácie AUF sú s vyneseným verdiktom „spokojní a uľavilo sa im“.

„Národný pamätník v Utöyakaia znamená pre príbuzných obetí a pozostalých veľa,“ reagoval generálny tajomník AUF Sindre Lyso. Pamätník, ktorý je už vo výstavbe, by mal byť dokončený a odhalený v deň 10. výročia útokov, a to 22. júla 2021. Pôjde o inštaláciu 77 bronzových stĺpov vysokých tri metre, ktoré budú pripomínať obete Breivikovej masakry.

Breivik zaútočil po niekoľkých mesiacoch príprav. Najskôr odpálil vo vládnej štvrti v centre Osla dodávku naplnenú podomácky vyrobenými trhavinami. O život prišlo osem ľudí, desiatky ďalších utrpeli zranenia.

Po tomto čine sa Breivik presunul na neďaleký ostrov Utöya asi 35 kilometrov západne od Osla. Preoblečený za policajta tvrdil, že vyšetruje výbuch v Osle.

Na jeho výzvu sa zhromaždilo niekoľko účastníkov letného tábora mládežníckeho krídla Strany práce (AUF). Breivik do nich začal páliť. Ľudia začali v panike utekať, niekoľkí sa utopili. Zavraždil 69 osôb, väčšinou mladých ľudí vo veku 14 až 20 rokov, a spôsobil zranenia niekoľkým stovkám ďalších.

Ako motív svojho útoku uviedol nórsky multikulturalizmus a podporu prisťahovalectva zo strany nórskej vlády. Vraj tiež „chcel zachrániť Nórsko a západnú Európu“ pred islamistami.

Päťčlenný senát nórskeho súdu 24. augusta 2012 jednomyseľne rozhodol, že Breivik je vinný zo spáchania útokov v nórskej metropole a okolí. Odsúdil ho na trest 21 rokov väzenia, čo je v Nórsku najvyšší možný trest odňatia slobody. Trest je však možné Breivikovi predlžovať tak dlho, ako bude považovaný za nebezpečného pre spoločnosť – zrejme teda vo väzení strávi zvyšok svojho života.