Macron sa neospravedlní za konanie Francúzska v Alžírsku, ale chce zmierenie

Toto oznámenie sa objavilo v čase, keď sa očakáva zverejnenie správy historika Benjamina Storu, ktorého Macron vlani v júli poveril „vypracovaním súpisu pokroku dosiahnutého vo Francúzsku v súvislosti s kolonizáciou a alžírskou vojnou“.

Namiesto „pokánia či ospravedlnenia“ za okupáciu Alžírska či osem rokov trvajúcu vojnu, ktorá ukončila 132 rokov francúzskej vlády, Macron prikročí k niekoľkým „symbolickým gestám“ zameraným na podporu zmierenia.

Macron sa podľa portálu France Info zúčastní na troch aktoch v rámci spomienky na 60. výročie ukončenia alžírskej vojny z roku 1962. Očakávať ho budú 25. septembra na dni tzv. harkiov - ide o moslimov a Alžírčanov, ktorí počas vojny o nezávislosť slúžili vo francúzskej armáde; 17. októbra bude na spomienkovej udalosti k násilnému potlačeniu demonštrácie Alžírčanov v Paríži v roku 1961 a pripomenie si aj dohody podpísané 19. marca 1962 vo francúzskom meste Évian.

Francúzsko obsadilo územie Alžírska v roku 1830 a považovalo túto oblasť za svoju integrálnu súčasť, nie za kolóniu. V Alžírsku sa usadili milióny Francúzov a veľa Alžírčanov sa presídlilo do Francúzska. Aj vzhľadom na to Francúzsko v rokoch 1954 - 1962 bojovalo proti alžírskemu nacionalistickému hnutiu, aj keď v rovnakom čase nebolo proti vyhláseniu nezávislosti vo svojich kolóniách v západnej a strednej Afrike.

Francúzski historici odhadujú, že vo vojne za nezávislosť Alžírska zomrelo asi 400.000 Alžírčanov, vláda tohto severoafrického štátu hovorí dokonca o milióne obetí. Oficiálne pritom Francúzsko až do roku 1999 konflikt v Alžírsku vôbec neoznačovalo za vojnu: vo vládnych dokumentoch sa písalo o „operácii“ na vymáhanie práva a poriadku.

Macron, ktorý je prvým prezidentom narodeným po skončení koloniálnej éry Francúzska, už vo februári 2017 počas kampane pred prezidentskými voľbami označil kolonializmus v Alžírsku za zločin proti ľudskosti.