Tisícky ľudí si na púti uctili Sedembolestnú Panny Máriu

Arcibiskup vladyka Cyril Vasiľ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi v Ríme, v kázni hovoril o potrebe ľudského citu, súcitu a mimoriadnu pozornosť venoval problematike ochrany života od jeho počatia. Veriacich aj neveriacich vyzval k účasti na národnom pochode za život, ktorý bude o týždeň v Košiciach.

Arcibiskup Vasiľ po skončení pontifikálnej svätej omše povedal, že nie je dôležité, či je cirkevný sviatok aj štátnym sviatkom, ale dôležité je, aby ľudia mali konkrétny sviatok v srdci.

Obrazom: Národná púť v Šaštíne - Strážach


Otázka sviatku Sedembolestnej Panny Márie ako štátneho sviatku je podľa predsedu Konferencie biskupov Slovenska Stanislava Zvolenského stále otvorená. ,,Nakoľko ide o sviatok s veľkým duchovným nábojom a 450- ročnou tradíciou, ktorý patrí aj k identite slovenského národa, považujeme zachovanie tohto sviatku za nevyhnutné,“ povedal.

Pontifikálnej svätej omše pred bazilikou patrónky Slovenska sa zúčastnil aj prezident Ivan Gašparovič, podpredsedníčka Národnej rady Renáta Zmajkovičová a ďalší predstavitelia verejného života. Po jej skončení arcibiskup Zvolenský požehnal vynovenú sochu Sedembolestnej z roku 1883.

Mestečko Šaštín – Stráže je starobylým pútnickým miestom. V roku 1564 dala Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach.

Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí dodnes. Počas tureckých vojen sochu preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. Tu bola do začiatku 18. storočia, keď ju v roku 1710 znova uložili do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa pri nej mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. V roku 1732 preniesli sochu do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí.

Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov. Následne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. V roku 1733 vyšli s iniciatívou postaviť pútnický chrám a kláštor paulíni. Chrám bol slávnostne posvätený v roku 1764. Pápež Pavol VI. svätyňu v roku 1964 povýšil na baziliku minor.