Írska vláda sa ospravedlní za domovy pre "padlé" ženy a dievčatá

Vyšetrovaním v Írsku sa zistilo, že v domovoch pre slobodné matky, ktoré roky viedli ženské katolícke rehole alebo štát, zomrelo v rokoch 1922 - 1998 až 9000 detí, čo je 15 percent takto narodených detí. Vyplýva to z oficiálnej správy zverejnenej v utorok v Dubline.

Írska Komisia pre vyšetrovanie domovov pre matky a deti (CIMBH) zistila „znepokojujúcu“ mieru detskej úmrtnosti v týchto inštitúciách, ktoré v Írsku, historicky katolíckom štáte, existovali až do roku 1998.

„Je ťažké predstaviť si rozsah tragédie a zármutok, ktorý stojí za týmto počtom 9000 detí a dojčiat,“ uviedol írsky minister pre záležitosti deti Roderic O'Gorman.

Správa podľa O'Gormana ukázala, že po celé desaťročia „všadeprítomná stigmatizácia nevydatých matiek a ich detí obrala týchto jednotlivcov o možnosť rozhodovať o sebe a niekedy aj o svojej budúcnosti“.

Írska vláda v reakcii na správu uviedla, že vyšetrovanie odhalilo, že krajina má „ťaživú, represívnu a kruto mizogýnnu kultúru“.

Írsky premiér Mícheál Martin podľa spravodajského portálu BBC povedal, že správa popisuje „veľmi temnú a zložitú kapitolu írskych dejín“. Zdôraznil, že „ako národ musíme čeliť úplnej pravde o našej minulosti“. Martin označil za „tvrdú pravdu“, že spolupáchateľom tohto škandálu bola celá spoločnosť.

Tá sa k ženám a deťom správala mimoriadne zle. „Mali sme úplne pokrivený postoj k sexualite a intimite a mladé matky a ich synovia a dcéry boli nútení zaplatiť za túto dysfunkciu strašnú cenu.“ Zdôraznil, že Írsko sa ako spoločnosť rozhodlo prehnane kritizovať, odsudzovať, moralizovať a kontrolovať, „ale veľmi zarážajúca bola absencia obyčajnej láskavosti“ voči týmto ženám a deťom.

Očakáva sa, že premiér sa ešte tento týždeň v mene írskeho štátu ospravedlní obetiam tejto praxe. Podľa BBC sa tak stane v stredu.

CIMBH okrem toho vo svojej správe vydala 53 odporúčaní vrátane kompenzácií pre obete a uctenia si ich pamiatky.

V domovoch pre slobodné matky založených v 19. a 20. storočí žili ženy a dievčatá, ktoré otehotneli mimo manželstva. Osemnástimi domovmi, ktoré prešetrovala CIMBH, prešlo za 76 rokov 56.000 nevydatých matiek a 57.000 detí. Najväčší počet prijatých bol v 60. a začiatkom 70. rokov.

V daných domovoch za sledované obdobie zomrelo 9000 detí. Mnohé z nich boli pochované v hromadných alebo neoznačených hroboch. V správe vyšetrovacej komisie sa uvádza, že o veľmi vysokej miere úmrtnosti v týchto domovoch vedeli v tom čase miestne i celoštátne orgány a bola zaznamenaná v oficiálnych dokumentoch.

Deti, ktoré matkám rutinne odoberali po pôrode, boli buď adoptované, alebo ich previezli do detských domovov prevádzkovaných cirkvou, katolíckou i protestantskou.

Správa CIMBH konštatuje, že tieto ženy a deti nemali byť v ústavoch. Veľa žien bolo vystavených emocionálnemu zneužívaniu. Podľa vyšetrovateľov všetko nasvedčuje tomu, že matkám sa prejavovalo „len málo láskavosti“, najmä v prípade pôrodu, čo na mnohé ženy pôsobilo traumatizujúco.

Vo svojej správe CIMBH uvádza, že hoci domovy matiek a detí existovali aj v iných krajinách, podiel nevydatých matiek, ktoré boli v ústavoch v Írsku, bol pravdepodobne najvyšší na svete.

Domovy pre „padlé“ ženy a dievčatá v Írsku sa stali veľkou témou médií v roku 2014, keď sa v areáli bývalého azylového domu v meste Tuam v okrese Galway našli ľudské pozostatky. Miestna historička Catherine Corlessová zistila, že tam bolo pochovaných 796 malých detí. Írska vláda následne zriadila nezávislú vyšetrovaciu komisiu pre domovy matiek a detí.

Kontroverzné domovy boli aj námetom pre mnohé diela, napríklad film Philomena, v ktorom hrala Judi Denchová. Ide o príbeh ženy, ktorá sa snaží nájsť svojho syna adoptovaného americkými manželmi.