Bratislavský kraj má pochybnosti o realizácii a zabezpečení plošného testovania

Podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) pre zdravotníctvo Juraj Štekláč vyjadril istú rezervovanosť a pochybnosť nad realizáciou a zabezpečením plánovaného plošného testovania antigénovými testami na Slovensku v súvislosti s novým koronavírusom. Celkový počet infikovaných je možné podľa neho odhadnúť na základe zo štúdií známych percentuálnych pomerov kriticky/ťažko chorých, teda hospitalizovaných, k ľahko alebo stredne ťažko chorým a k bezpríznakovým infikovaným.

„Súčasťou Hippokratovej prísahy je 'primum non nocere', teda prvotne nepoškodiť, s čím môže byť v rozpore neželaná koncentrácia zdravých a infikovaných na miestach vyšetrení a priniesť tak progresiu šírenia,“ konštatuje Štekláč v reakcii zverejnenej na webovej stránke kraja. Podstatné je podľa neho vrátiť sa k pôvodným cieľom, a to k zníženiu prírastku chorých, aby nedošlo k preťaženiu nemocničného systému. To sa však podľa Štekláča v tejto chvíli vylúčiť nedá.

Pomerne priaznivý priebeh počas prvej vlny pandémie, aj napriek nešťastiam, vyvolal podľa neho u mnohých ľudí „pocit falošnej bezpečnosti“, a tak upustili od dôkladného dodržiavania základných opatrení, ako sú rúško, dezinfekcia rúk a odstupy. Domnieva sa, že istú úlohu hrá aj zmena reakcie psychiky, a to bez ohľadu na šírenie konšpiračných teórií. „U ľudí dnes často pozorujeme pasivitu a vzdor, kým v prvej vlne to bolo odhodlanie,“ poznamenáva. Dôležité je podľa neho preto opätovné prísne dodržiavanie a tiež pripomínanie týchto základných opatrení.

Z pohľadu celej spoločnosti si podpredseda BSK myslí, že sa počas leta nevyčerpali všetky možnosti na prípravu na druhú vlnu pandémie, „keď sme mali možnosť odbermi počas akéhokoľvek vyšetrenia plošne stanoviť, koľko ľudí má vyvinuté protilátky z prvej vlny, tiež napríklad súčasne preveriť možnosti výstavby poľných nemocníc armádou alebo inými štátnymi zložkami“. Zdôrazňuje tiež nevyhnutnosť nájsť rovnováhu medzi potrebnými opatreniami a chodom spoločnosti.

Samosprávy na hornej Nitre poukázali na chýbajúci legislatívny rámec

Na snímke mobilné odberné miesto v areáli nitrianskej nemocnice; Foto: TASR/Henrich Mišovič

Samosprávy na hornej Nitre chcú byť súčinné pri celoplošnom testovaní obyvateľov, upozornili však na chýbajúci legislatívny rámec, ktorý sa dotýka zabezpečenia pracovníkov zo strany miest a obcí. Povedal to vo štvrtok po rokovaní s príslušníkmi 1. mechanizovanej brigády Pozemných síl SR v Bojniciach predseda Združenia miest a obcí hornej Nitry (ZMO HN) Vojtech Čičmanec.

„My ako samosprávy sme pripravené a chceme byť súčinné pri zabezpečení celoplošného testovania, lebo si uvedomujeme, aké je to dôležité pre našu spoločnosť. Na druhej strane, je tu mnoho legislatívnych otázok, ústavných práv aj našich zamestnancov, ale aj voličov, ochrana osobných údajov a podobne,“ uviedol Čičmanec.

Poukázal pritom i na skorý termín testovania. „Najhoršie na tom je to, že nemáme čas. Prvé testovanie má byť budúci týždeň. Verím, že sa nám to podarí spoločne zvládnuť. Nakoniec ešte uvidíme, aké bude resumé z Ústredného krízového štábu SR,“ podotkol.

Samosprávy majú tiež delegovať do odberných miest, kde sa bude vykonávať celoplošné testovanie, minimálne dvoch pracovníkov. „V tomto okamihu to skôr vyzerá tak, že ich nemáme dostatok, pretože aj zamestnancami úradov sú mnohokrát ľudia, ktorí sú už v rizikovej skupine. Je tak celkom normálne, že to môžu odmietnuť,“ upozornil ďalej Čičmanec.

Čo je podľa neho najhoršie a na čo poukázali i ďalší starostovia, neexistuje zatiaľ legislatívny rámec, na základe ktorého by mohli zamestnancovi prikázať, aby išiel testovanie vykonávať. „Je to veľmi náročné a zložité. Aj zo zákona je našou povinnosťou svojich zamestnancov chrániť pred nebezpečenstvom, nákazou. Je fakt, že sa bude odoberať biologický materiál,“ ozrejmil.

Čičmanec podľa svojich slov však verí, že sa samosprávam podarí celoplošné testovanie zvládnuť.