NBS navrhuje do ústavného zákona o dôchodkoch zaviesť 12 princípov

Zákon by mal napríklad myslieť na demografický vývoj, ochranu dôchodkov pred infláciou, zaviesť by sa mal aj automatický korekčný mechanizmus, ak legislatívne úpravy v dôchodkoch posunú udržateľnosť systému do vysokého rizika.

„Ak chceme hovoriť o udržateľnosti verejných financií, absolútnou ich súčasťou je dôchodkový systém. Stabilný, široko akceptovaný a dlhodobo udržateľný dôchodkový systém je nevyhnutný pre dlhodobú udržateľnosť a je základným kameňom každej modernej spoločnosti,“ uviedol v utorok na tlačovej konferencii guvernér NBS Peter Kažimír. NBS preto podľa jeho slov prichádza s 12 princípmi, ktoré by mal pripravovaný ústavný zákon obsahovať. „Princípov by mohlo byť oveľa viac, ale téma je komplikovaná, zhodli sme sa na 12 princípoch a aj to naznačuje, aká je téma o dôchodkoch zložitá,“ podotkol Kažimír. NBS chce týmto spôsobom prispieť do diskusie o zmenách.

Ústavný zákon by mal podľa NBS reagovať na demografický vývoj. „Vek odchodu do dôchodku by mal byť automaticky naviazaný na očakávanú dĺžku života v starobe,“ priblížil viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.

NBS navrhuje aj zavedenie automatického korekčného mechanizmu, ak legislatívne zmeny v dôchodkoch posunú udržateľnosť systému do vysokého rizika. Vtedy by sa mali automaticky aktivovať.

Na udržanie kúpnej sily by mali byť priznané dôchodky z priebežného systému valorizované aspoň o rast životných nákladov seniorov. Vyššia indexácia by mala byť umožnená len ak celkové riziká pre verejné financie nie sú vysoké. Aj v takomto prípade by však malo ísť o úpravu maximálne o nárast priemernej mzdy v ekonomike.

V slovenskom dôchodkovom systéme by mal mať podľa NBS druhý pilier nezanedbateľné miesto. Mala by byť stanovená minimálna relatívna sila voči prvému pilieru. Podľa Ódora by sa tak minimalizoval „akýsi legislatívny pingpong“.

Základné nastavenia v druhom pilieri by mali byť také, aby sporitelia profitovali z multipilierového systému, aj keď celý život neurobia žiadnu aktívnu zmenu ohľadom organizácie svojich úspor. NBS uviedla, že sa to týka najmä automatického vstupu do druhého piliera, alebo predvolenej investičnej stratégie do pasívne spravovaných globálnych fondov.

Druhý pilier podľa NBS potrebuje aj oveľa lepšiu definíciu dlhodobej investičnej stratégie. „Prostredníctvom dobre diverzifikovaných globálnych akciových a dlhopisových indexov by sa malo určiť vodítko pre investičnú stratégiu v druhom pilieri,“ doplnil Ódor. Výkonnosti všetkých fondov by podľa NBS mali byť uvádzané v porovnaní s týmito benchmarkami.

Každý sporiteľ by tiež mal mať nárok na pasívnu investičnú stratégiu, ktorá by kopírovala globálne indexy. Okrem toho by ústavný návrh mal zohľadňovať životný cyklus. „To znamená, že ako starneme, tak by sa postupne mala meniť váha v predvolených investičných stratégiách,“ uviedol Ódor. Mladí ľudia by mali mať výrazne väčšie zastúpenie akcií vo svojich portfóliách než starší občania.

Okrem toho NBS navrhuje, aby sporitelia nemali možnosť neobmedzeného výberu financií zo sporivých pilierov, ak ich kombinovaný dôchodok zo všetkých troch pilierov nedosiahne aspoň sumu potrebnú na krytie základných životných potrieb.

Nazbierané prostriedky v druhom pilieri by tiež mali byť chránené proti znárodneniu, alebo pred výraznou penalizáciou v prvom pilieri, ak sa sporitelia dobrovoľne nevzdajú svojich penzijných úspor. Tiež by mali mať nárok na komplexné informácie o svojich úsporách. NBS je tiež presvedčená, že by už nemali vznikať ďalšie neštandardné systémy sociálneho zabezpečenia pre silové zložky nad rámec existujúcich schém.