M. Vetrák: Na šéfovi úradu na ochranu whistleblowerov sa dohodneme po vypočutí

Uviedol to šéf výboru Milan Vetrák (OĽANO). Parlament má vybrať šéfa úradu na októbrovej schôdzi. O funkciu sa uchádzajú právnička Zuzana Dlugošová a analytik Najvyššieho kontrolného úradu SR Martin Rajňák.

„Dohody v koalícii sa rodia na základe mojich skúseností vždy až po vypočutí kandidátov, tak verím, že to tak bude pri generálnom prokurátorovi aj pri týchto dvoch kandidátoch,“ povedal Vetrák na piatkovej tlačovej konferencii s tým, že sa o mene ešte v koalícii nerozprávali.

Ak sa podarí zvoliť šéfa úradu, bude mať šesť mesiacov na to, aby zriadil systém fungovania úradu. Podľa Vetráka treba nastaviť systém ochrany oznamovateľov. Doteraz to robili inšpektoráty práce, čo sa podľa neho ukázalo ako nedostatočné.

Vetrák pripustil, že po zvolení predsedu úradu sa môže meniť legislatíva, pretože nastavené pravidlá nemusia dostatočne motivovať oznamovateľov ohlásiť korupciu. Zefektívniť by sa mala ochrana i odmeňovanie oznamovateľov. To, že nie sú pravidlá nastavené ideálne, je podľa Vetráka aj možným dôvodom skeptického pohľadu premiéra Igora Matoviča (OĽANO). Matovič začiatkom septembra povedal, že neverí zmyslu tohto úradu. Naznačil tiež, že šéfkou úradu by mohla byť Dlugošová a chcel by jej dať šancu ukázať, že úrad má zmysel. Vetrák uznal, že v koalícii sa diskutovalo, či zriaďovať úrad, no napokon sa ho rozhodli ponechať. V minulosti podľa neho OĽANO navrhovalo, aby aj kvalifikované anonymné podnety mohli požívať určitú ochranu.

Šéf výboru avizoval, že v rámci boja proti korupcii sa plánuje aj zriadenie nezávislej inštitúcie, ktorá sa bude venovať ochrane verejného záujmu. Táto inštitúcia by mala byť zriadená po vzore úradu na ochranu whistleblowerov. „Mala by zastrešovať nielen konflikt záujmov, riešenie majetkových priznaní, ale aj dodržiavanie pravidiel lobbingu a etický výkon povolania štátnych úradníkov i verejných funkcionárov,“ uzavrel.