Cichanovská upozornila v PZ RE na zastrašovanie opozície v Bielorusku

Ako informoval spravodajský portál TUT.by, vo svojom príhovore, ktorý sa uskutočnil v režime videokonferencie, Cichanovská upozornila aj na prípady zastrašovania a trestného stíhania opozičných politikov a aktivistov.

Pripomenula v tejto súvislosti „únos (opozičnej líderky) Maryje Kalesnikavovej, Antona Radňankova a Ivana Kravcova“, členov opozičnej koordinačnej rady vytvorenej na jej podnet v záujme nadviazania dialógu so súčasným vedením Bieloruska.

Podľa Cichanovskej by takéto konanie voči opozičným dejateľom „nemalo byť v Európe a v civilizovanom svete normou“.

Cichanovská podľa TUT.by uviedla, že Bielorusko potrebuje pomoc medzinárodných štruktúr a „tlak na jedného človeka (prezidenta Alexandra Lukašenka), ktorý sa zúfalo drží pri moci. Potrebujeme tlak na tých ľudí, ktorí vydávali a vykonávali príkazy porušujúce medzinárodné právo a ľudské práva“.

Uviedla, že ani jedna vplyvná medzinárodná organizácia neuznala výsledky prezidentských volieb v Bielorusku. Dodala, že väčšina obyvateľov Bieloruska podporuje a obhajuje demokratické hodnoty.

Po Cichanovskej sa členom výboru PZ RE pre politické záležitosti a demokraciu prihovoril poslanec bieloruského parlamentu a predseda jeho stálej komisie pre medzinárodné záležitosti Andrej Savinych.

Uviedol, že kroky niektorých kandidátov prezidentských volieb v Bielorusku boli zamerané na vytvorenie atmosféry politického a sociálneho napätia v bieloruskej spoločnosti a veľmi sa líšili od politickej kultúry, o ktorú sa snaží súčasné vedenie krajiny.

Savinych vyhlásil, že protestné akcie v Bielorusku koordinovali „štruktúry“ zo zahraničia, pričom na to využívali sociálne siete a komunikačnú platformu NEXTA na sociálnej sieti Telegram.

Poslanec dodal, že „toto všetko pripomína scenáre farebných revolúcií v rôznych regiónoch sveta“. Vyhlásil tiež, že za týmito aktivitami „sú podľa niektorých médií“ zložky poľských ozbrojených síl.

Savinych v PZ RE informoval, že prvé dni protestov v Bielorusku boli sprevádzané násilím páchaným demonštrantmi na príslušníkoch bezpečnostných zložiek. Tí boli vystavení útokom pomocou tzv. Molotovových koktailov, kovových tyčí, palíc a kameňov. Došlo aj k nájazdom automobilov na policajné hliadky, čo malo za následok „reakciu bezpečnostných zložiek“. Prístup bezpečnostných síl sa však zmenil, keď protesty boli pokojné, uviedol Savinych.

Bieloruský politik súčasne upozornil, že sankcie, ktoré niekoľko krajín medzičasom uvalilo na Bielorusko, „nevedú nikam“.

Uznal pritom, že súčasný politický systém v Bielorusku zaostáva za požiadavkami doby a vyžaduje si zmeny, ktorých sa domáha aj bieloruská verejnosť. Podľa jeho slov je parlament pripravený doladiť existujúci politický systém a viesť o tejto téme dialóg, „nie však pod tlakom ulice“.

K použitiu násilia voči demonštrantom sa v utorok vyjadril aj bieloruský prezident Lukašenko, keď podľa agentúry TASS uviedol, že polícia sa k nemu uchýlila „pod tlakom emócií“ a v snahe brániť krajinu „pred blitzkriegom (bleskovou vojnou)“.

Lukašenko v utorok počas rozhovoru pre viacero ruských médií ubezpečil, že všetky takéto prípady budú prešetrené - vrátane útokov na novinárov.