Naď: SNP patrí historicky k pilierom slovenskej štátnosti a národa

„SNP spoločne so zlomovými rokmi, ako to bolo napríklad aj v roku 1968 alebo 1989, formovalo súčasnosť, a je veľmi potrebné si ten odkaz smerom k demokracii, slobode, boju proti zlu, nacizmu či fašizmu pripomínať veľmi pravidelne a nezabúdať na to,“ uviedol minister v piatok pre TASR.

V rámci výročia sa zúčastnil na pietnom akte kladenia vencov pri pamätníku víťazstva v Dargovskom priesmyku a v Košiciach pri pamätníku generála Ľudovíta Kukorelliho. „V slovenských, ale aj v európskych dejinách protinacistického odporu zostalo Slovenské národné povstanie zapísané ako nadčasový nepopierateľný historický fakt, ako neoddeliteľná súčasť národnooslobodzovacieho boja za demokratickú a mierovú Európu,“ povedal minister. Pripomenul, že práve týmito udalosťami si slovenský národ vybojoval rozhodujúce predpoklady pre vytvorenie novej vlastnej demokratickej štátnosti, a zároveň položil základy novej národnej a štátnej idey postavenej na tradíciách antifašizmu, demokratizmu a humanizmu.

Ocenil pritom, že podujatia na pamiatku povstania sa konajú po celej krajine, aj v takých, ktoré neboli z hľadiska SNP priamo zapojené. „Slovenská republika si túto udalosť musí pripomínať, aby aj naše deti a vnúčatá vedeli ďalej šíriť ten odkaz, a samozrejme, aby sme prebili hlasy, ktoré majú tendenciu poškodiť SNP alebo dávať mu rôzne prívlastky, ktoré naozaj nie sú pravdivé,“ skonštatoval Naď. Priamych účastníkov SNP je čím ďalej tým menej, aj preto treba podľa šéfa rezortu obrany na nich stále spomínať, adekvátne ich oceňovať a pripomínať ich hrdinstvo a obetu.

Výročie povstania si na pietnom akte s vojenskou hudbou a čestnou strážou pripomenuli aj predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka, primátor Košíc Jaroslav Polaček a ďalší predstavitelia.

Pre návštevníkov je v piatok do 18.00 h v areáli dargovského pamätníka a v Sieni bojovej slávy pripravený sprievodný program vrátane prezentácie súčasnej a historickej vojenskej výstroje a výzbroje.

SNP sa začalo 29. augusta 1944 s centrom v Banskej Bystrici. Velenie 1. československej armády na Slovensku malo v prvých dňoch k dispozícii len 18.000 vojakov a dôstojníkov. Počet jej príslušníkov sa zvýšil dvoma mobilizáciami. Po druhej, ktorú vyhlásili 26. septembra 1944, po nástupe nováčikov, narástol počet až na 60.000 osôb. Po boku armády na povstaleckom území bojovalo približne 12.000 partizánov, z ktorých asi 70 percent tvorili Slováci.