Krv sajú iba samice komárov, na toto ju potrebujú

Komárie samice potrebujú ľudskú alebo zvieraciu krv na to, aby získali výživu pre tvorbu vajíčok. Uviedla to vedecká pracovníčka Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (BMC SAV) Viktória Čabanová. Ako doplnila, liahniská komárov predstavujú akékoľvek nádoby s vodou, pričom ich elimináciu je možné dosiahnuť tak, že z takýchto plôch budú ľudia vodu vylievať, prípadne ich prekryjú.

Na Slovensku je podľa vedkyne približne 60 druhov komárov, celosvetovo ich je okolo 3500. Čabanová k širokému spektru druhov komárov hovorí, že „príroda sa s nimi vyhrala“. Pre každý druh komárov sú charakteristické iné vlastnosti, ako aj morfológia. Niektoré druhy komárov obľubujú podľa nej viac mestské prostredie, iné sa lepšie cítia a usídľujú sa v prírode alebo v okolí väčších vodných plôch. Z morfologického hľadiska sa môžu líšiť chĺpkami, šupinkami, farbami a mnohými inými znakmi. Od druhu komárov závisí i doba ich prežívania, ako aj schopnosť vzdialiť sa od svojho primárneho liahniska. Niektoré dokážu preletieť i niekoľko desiatok kilometrov, no sú druhy, ktoré sa od svojho liahniska vzdialia maximálne na pár metrov.

Čabanová sa venuje výskumu komárov päť rokov a ako tvrdí, komáre môžu byť veľmi krásne. „Pod mikroskopom vidíme vždy viac. Široké spektrum krásnych farieb, ako aj rôznu štruktúru jednotlivých druhov,“ uviedla vedkyňa na webe BMC SAV. Čabanová v rámci svojej výskumnej práce sleduje komáre aj z dôvodu ich schopnosti prenášať pôvodcov potenciálne nebezpečných ochorení. Napriek tomu, že väčšina uštipnutí komárom nespôsobí žiaden problém, aj na území Slovenska sa môžu vyskytovať vírusy, ktoré spôsobujú závažné ochorenia u ľudí aj zvierat. Príkladom je West Nile vírus (západonílsky vírus) a vírus Usutu, ktoré sú v súčasnosti hlavným predmetom výskumu Čabanovej.

Sezónna aktivita oboch vírusov a ich potenciálny prenos na človeka alebo zviera sú zaznamenané najmä v auguste a septembri. „Dôležitý je monitoring. Ide o to, že komáre prenášajúce rôzne vírusy, respektíve patogény sa zväčša vyskytujú na veľmi ohraničených územiach a v prípade ich monitorovania vieme presne určiť, kde sa ohniská môžu nachádzať,“ uzavrela Čabanová.