Maas s Korčokom hovorili o spolupráci, právnom štáte i situácii v Bielorusku

Korčok pripomenul, že to je prvá návšteva Maasa na Slovensku vo funkcii ministra zahraničných vecí. Takisto dodal, že Maas reprezentuje krajinu, ktorá predsedá v Rade EÚ. Nemecko predsedníctvo prevzalo 1. júla od Chorvátska.

Nemecko je podľa Korčoka významným partnerom Slovenskej republiky. „Je to politický a strategický partner pre SR,“ povedal a dodal, že v ekonomickej oblasti je Nemecko významný investor a obchodný partner na Slovensku.

„Nemecko je takisto aj významný, kľúčový politický partner,“ povedal Korčok. „V bilaterálnej oblasti takisto považujem za dôležité využiť všetky možnosti, ktoré nám dáva tzv. prehĺbený politický dialóg, to je platforma, ktorá bola uzatvorená už v predchádzajúcich rokoch a ja si veľmi želám, aby sa rozšírila ďalej,“ povedal a dodal, že SR chce s Nemeckom intenzívnejšie spolupracovať v mnohých oblastiach ako digitalizácia, zelená ekonomika a priemysel 4.0.

Korčok pripomenul, že počas nemeckého predsedníctva sa členským krajinám EÚ podarilo dosiahnuť dohodu o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 - 2027 a pláne obnovy. „Teraz bude celé úsilie členských štátov smerovať na to, aby sme využili tieto európske zdroje,“ povedal.

Pre Slovensko to podľa jeho slov predstavuje šancu na pomoc nielen teraz, v tejto ekonomickej situácii, ale aj v súvislosti s modernizáciou SR.

Maas takisto povedal, že SR a Nemecko spája veľa spoločných záujmov a tieto dve krajiny chcú „budovať a zintenzívniť spoluprácu“.

Ministri sa podľa Korčoka venovali i otázke právneho štátu. SR je podľa neho ochotná o tejto téme diskutovať aj v rámci EÚ.

„Téma právneho štátu nás nemôže v EÚ rozdeľovať. Naopak, je to základ a taký cement toho všetkého, čo nás drží pohromade,“ povedal.

V súvislosti so situáciou v Bielorusku Korčok podľa svojich slov Maasa informoval, „že Slovenská vláda prijala v stredu (19. 8.) ešte pred samitom jasné stanovisko založené na troch bodoch: zastavenie násilia, prepustenie politických väzňov a zastavenie všetkých represálií“.

„Musím konštatovať, že, bohužiaľ, prezident Alexander Lukašenko sa vracia ešte silnejšie aj práve v týchto dňoch a hodinách k takémuto potláčaniu základných slobôd a vyzývam aj z tohto miesta, aby s takýmito praktikami prestal,“ povedal.

Slovensko si podľa Korčoka rovnako ako Nemecko uvedomuje, že táto situácia nemôže zostať bez odpovede a krajiny pracujú na reštriktívnych opatreniach, ktoré „budú zacielené na zodpovedných politických predstaviteľov v Bielorusku“ v súvislosti s falšovaním výsledkov volieb a represáliami.

Korčok podľa svojich slov komunikuje s ďalšími krajinami i v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) o tom, ako zapojiť OBSE do procesu v Bielorusku. SR podľa Korčoka podporuje myšlienku, aby sa OBSE so svojimi mechanizmami zapojila do situácie v Bielorusku, čo však musí odsúhlasiť prezident Lukašenko.

Maas pripomenul, že členské krajiny EÚ neuznali výsledky volieb v Bielorusku, ktoré podľa neho nezodpovedajú demokratickým princípom.

„Cesta z tejto krízy vedie len cez dialóg, dialóg s civilnou spoločnosťou,“ povedal. „Napokon, pán Lukašenko by mal reálne vidieť túto situáciu a ukázať, že je schopný kompromisu a je ochotný vstúpiť do dialógu v EÚ,“ povedal. Právny štát a demokraciu je podľa neho potrebné obhajovať nielen v rámci EÚ, ale aj vonku.

Slovensku i Nemecku podľa Korčoka záleží i na zachovaní transatlantických vzťahov.