Zmeny v ruskej ústave podporilo 77,92 percenta voličov
- 9:43 02.07.2020
- Moskva

Účasť dosiahla 65 percent.
Zmeny v ruskej ústave podporilo v referende 77,92 percenta voličov, proti bolo 21,27 percent účastníkov, informovala vo štvrtok agentúra TASS s odvolaním sa na ústrednú volebnú komisiu, ktorá spracovala už 100 percent všetkých hlasov.
Hlasovanie o zmenách v ruskej ústave sa na celom území krajiny skončilo v stredu o 21:00 h. moskovského času (20:00 h. SELČ). Voliči v zahraničí mohli hlasovať už od začiatku tohto týždňa.
Ústredná volebná komisia vysvetlila, že predčasné hlasovanie umožnilo predísť zhromažďovaniu ľudí vo volebných miestnostiach a zmierniť tak riziko šírenia koronavírusu SARS-CoV-2, s ktorého epidemickým výskytom Rusko ešte stále zápasí.
Ústavné zmeny umožnia prezidentovi Vladimirovi Putinovi zostať pri moci až do roku 2036. Prezident takisto dostane právo navrhovať sudcov najvyššieho súdu a prokurátorov na schválenie hornou komorou parlamentu.
Reformy tiež zakotvujú ekonomické zmeny, ktoré zaručujú minimálnu mzdu. Tá nemá byť nižšia ako úroveň životného minima, zatiaľ čo štátny dôchodok bude každoročne upravovaný o infláciu.
Zmeny v ústave zahŕňajú aj zmienku o „viere v Boha“, a to napriek dlhej histórii Ruska/Sovietskeho zväzu ako sekulárnej krajiny. Obsahujú aj ustanovenie o zákaze manželstiev ľudí rovnakého pohlavia.

Zelenskyj: Ukrajina je pripravená na akýkoľvek formát rokovaní s Ruskom
Povedal to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Nebezpečný podvod na Messengeri a WhatsApp: Mnohí už takto prišli o peniaze
Polícia varuje pred novým typom podvodu.

Slovensko v dramatickom súboji porazilo Francúzsko na MS v hokeji 2025
Slováci majú druhý triumf na turnaji.

Rozsudok v prípade Pfizergate podľa analytika vytvára dôležitý precedens pre celú EÚ
Stredajšie rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o pochybení Európskej komisie predstavuje dôležitý precedens pre celú EÚ.

Szijjártó vyzval EK na zverejnenie komunikácie Von der Leyenovej s Pfizerom
Podľa stredajšieho rozsudku EK pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi šéfkou EK a Albertom Bourlom.