Firmy majú problém získať pomoc od štátu, na toto často zabúdajú

Štát by mal zrušiť oneskorené nahlásenie zamestnanca na sociálne poistenie, ktoré je prekážkou pri podávaní žiadosti o pomoc štátu v čase koronakrízy. Totiž za nelegálne zamestnávanie sa považuje aj situácia, ak firma zabudla prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne (SP) do 7 dní od nástupu do práce. Ak by získala príspevok a kontrola by následne zistila toto "nelegálne" zamestnávanie, firme hrozí obvinenie zo subvenčného podvodu. Podľa poradenskej spoločnosti Grant Thornton by mal štát túto byrokratickú podmienku v prípade opatrení v čase koronakrízy zrušiť.

Okrem toho by mala vláda podľa Grant Thornton určiť náhradnú lehotu, počas ktorej môžu firmy požiadať o príspevok za mesiac marec. „Je bežné, že najmä veľké firmy z dôvodu množstva formálnych povinností jednoducho zabudnú včas prihlásiť zamestnanca. Označovať neskoré prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne za nelegálne zamestnávanie je absolútne neprimerané. A je neakceptovateľné, ak formálna chyba bráni firme požiadať o príspevok, respektíve jej hrozí obvinenie zo subvenčného podvodu. Cieľom podpory je predsa pomoc ekonomike postihnutej pandémiou. Táto podmienka je zbytočnou prekážkou, ktorá pomoci bráni,“ uviedla v správe pre médiá vedúca oddelenia Global Mobility Services poradenskej spoločnosti Grant Thornton Jana Kyselová.

Pri aktuálnych podmienkach vyhlasuje žiadateľ v žiadosti, že neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok. „Keď vláda schválila opatrenia okolo žiadania štátnej pomoci, tak zamestnávatelia sa sústredili predovšetkým na to, aby požiadali o príspevok. Zo skúsenosti vieme, že mnohí zamestnávatelia pod nelegálnym zamestnávaním chápu len zamestnávanie fyzických osôb načierno, čiže bez pracovnej zmluvy. Vôbec netušia, že aj oni sú nelegálnymi zamestnávateľmi, ak niekoho nestihli včas prihlásiť do SP,“ vysvetľuje Kyselová.

Podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní sa však za nelegálne zamestnávanie považuje aj situácia, ak si zamestnávateľ nesplnil oznamovaciu povinnosť voči SP. „Ak teda firma prekročila lehotu 7 dní na prihlásenie, je v očiach štátu nelegálnym zamestnávateľom. Pritom ak firma reálne chce zamestnávať načierno, nebude prihlasovať zamestnanca vôbec. Máme za to, že oneskorené nahlásenie by mal považovať štát maximálne za priestupok, ale rozhodne nie za prekážku v žiadosti o príspevok na udržanie zamestnanosti v čase pandémie,“ myslí si Kyselová.

Oneskorené nahlásenie spôsobuje ďalší problém. „Čo majú urobiť zamestnávatelia, ktorí už podali žiadosť za marec a teraz zistili, že skutočne pred časom niekoho neskoro prihlásili do Sociálnej poisťovne? Majú celú žiadosť stiahnuť? Ak dostali príspevok, majú ho okamžite vrátiť? Štát by mal čím skôr zrušiť túto podmienku a vydať usmernenie pre zamestnávateľov, ako postupovať,“ doplnila Kyselová.

Firmy sa k tejto podmienke podľa poradenskej spoločnosti postavili v praxi rôzne. Niektoré podali žiadosť a dúfajú, že kontrola nepríde, iní zo strachu pred trestným činom podvodu žiadosť vôbec nepodali, ďalší si až teraz začnú kontrolovať, či náhodou v minulosti nenahlásili zamestnanca oneskorene. „Podávanie žiadostí o príspevok je zbytočne byrokratické a oneskorené nahlásenie zamestnanca ako prekážka situáciu len zhoršuje. V súčasnom nastavení sa vytráca zmysel celej štátnej pomoci počas pandémie, keď vláda sľubovala firmám plošnú pomoc,“ dodala Kyselová.