Pellegrini: Šéfom prokuratúry by nemal byť človek, ktorý nebol prokurátorom

Generálnym prokurátorom by nemal byť človek, ktorý nebol nikdy prokurátorom. Myslí si to expremiér a podpredseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD). Na stredajšej tlačovej konferencii povedal, že meniť zákon pre uľahčenie možnosti konkrétnym ľuďom uchádzať sa o tento post nie je správnou cestou na zvýšenie dôvery voči prokuratúre.

„Nemyslím si, že na generálneho prokurátora by sme mali dať človeka, ktorý prokurátorom nikdy nebol, a už tobôž nie, ak by sme kvôli nemu museli zákon meniť, aby sa vôbec mohol na takejto voľbe zúčastniť. Nemyslím si, že je to správna cesta a že by to mohlo zvýšiť dôveryhodnosť samotnej prokuratúry,“ povedal Pellegrini s tým, že zákony by sa nemali šiť na mieru pre konkrétneho človeka.

Generálnym prokurátorom by mal byť podľa Pellegriniho prokurátor, ktorý má dlhoročnú prax a pozná prokuratúru od okresnej až po vysoké pozície, pretože to dáva dobrú záruku na riadenie vecí.

Pellegrini by privítal zmenu zákona, ktorou by sa rozšíril okruh ľudí, ktorí môžu navrhovať kandidátov na tento post. „Myslím si, že to nie je nič zlé, pretože to môže rozšíriť okruh súťažiacich,“ dodal v tejto súvislosti.

Ako kandidát na nového generálneho prokurátora sa spomína advokát Daniel Lipšic, potvrdil to aj premiér Igor Matovič (OĽaNO). Premiér tiež priblížil zmenu zákona, ktorá by sa mala týkať rozšírenia okruhu osôb, ktoré môžu byť nominované, ako aj subjektov s právomocou navrhnúť kandidátov.

Ako ďalší možní kandidáti na tento post sa spomínajú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta, Maroš Žilinka a Vasiľ Špirko či niekdajší kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš.

Súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára vymenoval do funkcie v júli 2013 vtedajší prezident Ivan Gašparovič. Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva hlava štátu na návrh parlamentu. Jeho funkčné obdobie je sedem rokov.

Mamojku má podľa Pellegriniho riešiť šéf Ústavného súdu SR

S pôsobením ústavného sudcu Mojmíra Mamojku by sa mal vyrovnať Ústavný súd (ÚS) SR a jeho predseda Ivan Fiačan. Myslí si to podpredseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD). Dodal, že senát, v ktorom Mamojka pôsobil, rozhodol v neprospech obžalovaného Mariana K., preto by nemohol konať v jeho prospech.

„Na toto je predseda Ústavného súdu, ktorý určite so svojím podriadeným rokuje, koná, preveruje veci. Mal by sa s tým vyrovnať Ústavný súd,“ reagoval Pellegrini na Mamojku počas stredajšej tlačovej konferencie. „Nechal by som to na procedúry a disciplinárne konania tak, ako to v súdnictve má platiť,“ doplnil s tým, že politici nemajú v tejto veci odkazovať a vplývať na súdnu moc.

„Ide o komunikáciu dvoch iných osôb o ňom, bez nejakej evidencie, či potom došlo alebo nedošlo k stretnutiu. Dokonca máme rozhodnutie, kde senát, v ktorom je pán ústavný sudca Mamojka, rozhodol v neprospech Mariana K., to znamená, že asi môžeme vylúčiť, že by nejakým spôsobom konal v jeho prospech,“ priblížil Pellegrini.

V pondelok (4. 5.) viaceré médiá na základe správ z Threemy Mariana K. informovali, že podnikateľ sa pripravoval na stretnutie s Mamojkom na deň 14. júna 2018. Sudca stretnutie s ním popiera. Mariana K. zadržala polícia 20. júna 2018.

O Mamojkovi rozprával na súde v kauze vraždy Jána Kuciaka v januári aj bývalý siskár, exnovinár a svedok Peter Tóth. Tvrdil, že sa s ním stretol v lete 2018 a odovzdal mu obálku s podaním na Ústavný súd SR na podnet Mariana K. Vo februári informoval Denník N s odvolaním sa na policajné odpočúvanie, že si Mamojka písal s Marianom K. v júni 2018, dva týždne pred jeho zadržaním políciou. Podnikateľ si so sudcom dohadoval termín stretnutia. Podľa reakcie Mamojku k stretnutiu nedošlo a v komunikácii zrejme išlo len o „nejakú obchodno-právnu radu“.

Fiačan ešte nerozhodol, čo s Mamojkom. Naďalej pokračuje v kontinuálnom, systematickom a dôslednom získavaní a vyhodnocovaní podkladov na svoje rozhodnutie vo veci možného disciplinárneho stíhania.