SAV o koronavíruse: V čase pandémie je dôležitá aj mediálna gramotnosť

V tom, ako sa orientovať v mediálnych informáciách, pomáha mediálna gramotnosť. Ako si ju zvyšovať, opísala pre TASR Kristína Blažeková z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV).

„Situácia, v ktorej sa momentálne nachádzame, je pre nás náročná v mnohých ohľadoch. Vyrovnávame sa s jej zdravotnými, ekonomickými, sociálnymi či osobnými dôsledkami a sme nútení čeliť mnohým výzvam. Odborníci zo Svetovej zdravotníckej organizácie tvrdia, že momentálne nebojujeme len s pandémiou, ale aj s tzv. infodémiou, čo je nadmerná dostupnosť či presýtenosť informáciami,“ uviedla Blažeková.

Jednou z výziev sa teda podľa jej slov stáva aj to, ako sa v takomto množstve informácií orientovať a ako rozpoznať tie, ktoré nám pomôžu, alebo minimálne neublížia. „V tom nám môže pomôcť mediálna gramotnosť,“ uviedla. Byť mediálne gramotný, znamená podľa Blažekovej byť schopný si informácie vyberať, analyzovať, kriticky ich hodnotiť, ale tiež opatrne pristupovať k tomu, aké informácie v online prostredí my sami zdieľame.

Zvyšovať mediálnu gramotnosť možno podľa jej slov tým, že odoberáme správy aspoň z jednej dôveryhodnej spravodajskej služby či seriózneho média. Treba tiež čítať celé články, nielen nadpisy. „Všímajte si, kto je autorom informácie. Je vôbec autor článku podpísaný?“ doplnila. Odporúča tiež rozlišovať žáner príspevku. „Ide o spravodajskú informáciu, bulvárnu senzáciu alebo blog, ktorý môže prezentovať len názor autora?“ tieto otázky si podľa Blažekovej treba dávať.

Rovnako radí overovať si, či správa prezentuje fakty, alebo sa skôr snaží vyvolať emócie. „Seriózne správy by mali nezaujato informovať o tom, čo, kde, prečo a ako sa stalo. Falošné správy sa skôr snažia vyvolať v nás negatívne emócie,“ vysvetlila Blažeková. Overovať si treba aj to, či fotografia zo správy nebola už v minulosti použitá v inom kontexte, alebo upravená v grafickom editore.

„Premyslite si, či danú informáciu chcete šíriť ďalej,“ doplnila. Treba sa zamyslieť, či chceme šíriť túto informáciu preto, aby sme informovali, alebo bude príspevok nástrojom na rozpútanie diskusie či hádky. „Vyhnite sa unáhleným záverom,“ doplnila Blažeková. Ak má čitateľ problém s vyhodnotením nejakej informácie, môže skúsiť vyhľadať, či už ju niektorá zo stránok, ktoré sa zaoberajú ich overovaním, nevyhodnotila ako falošnú.

Blažeková pripomenula, že dezinformácie, fake news či konšpirácie sa spravidla vyznačujú atraktívnym a originálnym štýlom, s cieľom vyvolať senzáciu, pocity strachu či úzkosti. „Predovšetkým však ponúkajú jednoduché a zrozumiteľné vysvetlenia zložitých javov, nachádzajú súvislosti tam, kde v skutočnosti nie sú,“ doplnila.