Peniaze na rozvoj učiteľov treba posielať priamo do škôl, tvrdí To dá rozum

Ukázali vo výsledky prieskumu To dá rozum. Iniciatíva preto navrhuje zmeny v doterajšom financovaní, a tým aj v spôsobe výberu obsahu vzdelávania či jeho poskytovateľov, podľa individuálnych potrieb škôl.

„V súčasnom systéme ďalšieho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov má zvýhodnené postavenie medzi ostatnými poskytovateľmi Metodicko-pedagogické centrum (MPC). Je to vďaka jeho priamemu financovaniu zo štátneho rozpočtu a cez národné projekty z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). To mu umožňuje bezplatne ponúkať vzdelávacie programy na území celého Slovenska, za ktoré absolventi spravidla dostanú príplatky ku mzde, čo iných poskytovateľov znevýhodňuje,“ poznamenal Jozef Miškolci, analytik To dá rozum. Iniciatíva navrhuje, aby finančné prostriedky z EŠIF dostávali priamo školy, ktoré by tým získali väčšiu slobodu zvoliť si poskytovateľa, formu aj obsah profesijného rozvoja. Konkrétne navrhujú zavedenie dopytovo-orientovaných projektov so zjednodušeným spôsobom žiadania a vykazovania z prostriedkov EŠIF. Poukazujú na to, že tento typ výziev sa už niekoľko rokov využíva aj v Českej republike.

Cieľom slovenskej verzie šablónových projektov by malo byť podľa iniciatívy aktívne podporenie materských, základných a stredných škôl v profesijnom rozvoji všetkých pedagogických a odborných zamestnancov vo vymedzených oblastiach dôležitých pre skvalitňovanie vzdelávacieho systému. Ide napríklad o inkluzívne vzdelávanie, zavádzanie nového štátneho kurikula, rozvoj didaktických zručností, programy profesijného rozvoja schválené rezortom školstva, respektíve programy zabezpečované schválenými poskytovateľmi. Školy by si následne mali možnosť vybrať z ponuky rôznych typov, oblastí a poskytovateľov profesijného rozvoja.

Okrem šablónových projektov navrhuje To dá rozum financovať cez EŠIF aj aktívnu podporu regionálnej spolupráce rôznych škôl vrátane špeciálnych škôl vytváraním regionálnych sietí partnerských škôl. Opäť by malo ísť o dopytovo-orientované výzvy so zjednodušenou formou žiadania a vykazovania, s trvaním minimálne tri roky.

Na ďalšie vzdelávanie učiteľov dostávajú školy príspevok aj zo štátneho rozpočtu, v rámci normatívneho financovania. To dá rozum navrhuje tento príspevok presunúť do nenormatívneho financovania, vo forme nárokovateľného, účelovo viazaného príspevku na profesijný rozvoj. Výšku príspevku súčasne navrhuje odvodiť od reálnych nákladov škôl na profesijný rozvoj svojich zamestnancov. Vďaka tejto diverzifikácií financovania možno podľa iniciatívy očakávať vznik rôznorodej ponuky programov ďalšieho vzdelávania od rôznych poskytovateľov alebo jednotlivých odborníkov.