Napriek zlepšeniu je celkový študijný výkon žiakov horší ako v roku 2009

Zručnosti sa podľa ekonomickej radkyne z EK Ľudmily Majláthovej testovali v troch oblastiach – matematike, čitateľskej gramotnosti a prírodných vedách. „Ak to porovnávame s priemerom OECD, tak viac- menej tí top žiaci sa prepadávajú do skupiny žiakov so slabými výsledkami a to percentuálne zastúpenie tých žiakov je nad priemerom OECD,“ vysvetlila Majláthová. Dodala, že veľmi vysoké percento žiakov má zlé výsledky napríklad v čitateľskej gramotnosti, čo poukazuje na to, že vzdelávací systém je založený na poučkách a neučí žiakov rozmýšľať.

Odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR v reakcii uviedol, že v medzinárodnom testovaní PISA 2018 dosiahli slovenskí žiaci prvýkrát po desaťročí zlepšenie vo všetkých troch testovaných gramotnostiach. „V matematike išlo dokonca o dramatické zlepšenie z pásma podpriemeru do pásma priemeru OECD, teda dosiahli štandard najvyspelejších krajín sveta,“ objasnil rezort školstva s tým, že rovnako sa Slovensko zlepšilo v ďalších dvoch testovaných zručnostiach, a to v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti, hoci zostalo v pásme podpriemeru.

V tejto súvislosti je podľa MŠVVaŠ SR tiež dôležité uviesť, že analýzy testovania poukázali na silnejší vplyv sociálneho prostredia na výsledky žiakov než v iných krajinách, teda že celoštátny priemer PISA je výrazne znížený slabšími výsledkami žiakov z marginalizovaných komunít a sociálne znevýhodneného prostredia. „Školský systém sa snažíme opäť viac sústrediť do stredného prúdu, aby sa v ňom vedeli vzdelávať nadané deti a podľa možností aj deti, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,“ pripomenul rezort školstva.

Čo sa týka financovania systému, tak podľa Majláthovej pretrvávajú nízke výdavky v porovnaní s priemerom EÚ, týka sa to aj platov učiteľov. „Kľúčovým prvkom celého systému sú učitelia,“ pripomenula. Napriek tomu, že došlo k čiastočnému zvýšeniu učiteľských platov, atraktivita povolania sa podľa Majláthovej nezvýšila.

V súvislosti s výdavkami MŠVVaŠ reagovalo, že správa o stave školstva, rovnako aj dokument Učiace sa Slovensko i samotný Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVaV) považujú otázku financovania za kľúčovú pre ďalší rozvoj školstva. NPRVaV predpokladá dodatočné výdavky na jednotlivé opatrenia, ktoré sa majú realizovať v rokoch 2018 – 2027, vo výške približne 15,6 miliardy eur, z toho asi 11,8 miliardy eur predstavuje zvyšovanie platov učiteľov. „Na základe informácií od riaditeľov škôl a školských zariadení, ako aj od zástupcov profesijných organizácií pedagogických a odborných zamestnancov je záujem absolventov o prácu v školstve podmienený geograficky a tiež ekonomicky,“ uviedol rezort školstva. Dodal, že najvýraznejším, hmatateľným prejavom zvyšovania atraktivity učiteľského povolania bolo navyšovanie platov.

EK sa zamerala aj na nízku účasť detí v predškolskom procese a mieru predčasného ukončenia štúdia. Majláthová zhodnotila, že SR v rámci účasti detí v predškolskom veku rapídne zaostáva za európskym priemerom, na čo rezort školstva reagoval slovami, že nedávno schválená novela školského zákona ustanovuje povinné predprimárne vzdelávanie v piatom roku veku dieťaťa.

V súvislosti s mierou predčasného ukončenia štúdia, ktorá je podľa EK vysoká, MŠVVaŠ uviedlo, že predčasné ukončenie vzdelávania je významne spojené so situáciou marginalizovaných komunít a žiakov respektíve študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia. „Vyššie spomenuté opatrenia, povinné predprimárne vzdelávanie a začlenenie žiakov do stredného prúdu vzdelávania sú zamerané práve na posilnenie inklúzie a integrácie výchovno-vzdelávacieho systému v SR ako celku, od predprimárneho vzdelávania až po ďalšie vzdelávanie dospelých,“ uzavrelo ministerstvo školstva.