Pellegrini: Neúspech rozpočtovej dohody pre SR znamená záchranu 2 miliárd eur

V piatok večer, po skončení dvojdňového mimoriadneho rozpočtového summitu v Bruseli, na to upozornil premiér SR Peter Pellegrini (Smer-SD).

Rokovania premiérov a prezidentov členských krajín EÚ sa skončili bez kompromisnej dohody o a podobe budúceho finančného rámca budú rokovať v zatiaľ nešpecifikovanom termíne.

„Pre Slovensko je tento stav úspech,“ skonštatoval premiér a spresnil, že ak by návrh rozpočtu prešiel v predloženej podobe, Slováci by na ďalších sedem rokov mali o dve miliardy eur menej. Dodal, že možno by SR získala niekoľko sto miliónov eur na iné programy a politiky, ako však zdôraznil, Slovensko ešte potrebuje veľa investovať do vlastnej infraštruktúry a do rozvoja vidieka.

„Preto som ten rozpočet nemohol akceptovať,“ opísal situáciu Pellegrini. Upozornil, že na jednej strane bude Slovensko platiť do európskeho rozpočtu o 50 až 54 percent viac ako doteraz, pretože za posledných sedem rokov sa krajina ekonomicky rozvinula. To bude nový tlak na domáci štátny rozpočet.

Na strane druhej, ak by rozpočtová dohoda v Bruseli prešla, podľa jeho slov by sa to prejavilo na Slovensku v takých veľkých výpadkoch, že by to pocítili všetci občania - v spomalení výstavby diaľnic, železničnej infraštruktúry a iných investičných aktivít.

„To sú reálne dopady našich rokovaní. Tu sa nehráme o fazuľky. Ide o veľké peniaze. Keby som dnes súhlasil s pôvodným návrhom, Slovensko by šmahom ruky mohlo prísť o jeden a pol až dve miliardy eur, čo nechceme,“ zhodnotil situáciu.

Rokovania lídrov EÚ na túto tému budú pokračovať v zatiaľ nespresnenom termíne a podľa premiéra by sa Slovensko malo usilovať udržať si „čistú pozíciu“. Čo znamená, že rozdiel medzi členským príspevkom do eurorozpočtu a tým, čo dostaneme späť, by sa zvýšil len o vyššie odvody, ktoré vyplývajú z teraz už lepšej ekonomickej situácie SR. A aby Slovensko aj naďalej dostávalo z Únie toľko peňazí, ako v doterajšom programovacom období (2014 - 2020).

„Nemôžeme akceptovať, že sa nám zvýšia výdavky do rozpočtu a na druhej strane, že sa nám skoro v polovičnej sume skrátia príspevky, ktoré by sme mohli dostať,“ uviedol a spresnil, že odsúhlasením pôvodného návrhu dlhodobého rozpočtu EÚ Slovensko mohlo prísť za sedem rokov až o päť miliárd eur - ak sa zrátajú dokopy tri miliardy, ktoré musí SR odviesť v podobe členského, a skoro dve miliardy, o ktoré by krajina krátením tradičných politík prišla. „Čistá pozícia znížená o päť miliárd, to je niečo, čo nemôžem akceptovať,“ odkázal.

Pri dokončení rozpočtových rokovaní treba podľa premiéra klásť dôraz aj na mechanizmus spolurozhodovania. Dnes Únia poskytuje 85 percent financovania a zvyšok musí z verejných zdrojov zabezpečiť slovenská strana.

Nový návrh z Bruselu je financovanie EÚ na úrovni 70 alebo 75 percent a zvyšok by mali byť domáce verejné zdroje. Pellegrini upozornil, že to znamená štátne výdavky na úrovni jednej až poldruha miliardy eur. „Pre nás je kľúčové, aby sme mali garanciu osemdesiatpercentného financovania a len 20 percent kofinancovania,“ uviedol premiér.

Rovnako dodal, že SR na finálnych rokovaniach o podobe rozpočtu EÚ musí zabojovať aj o flexibilitu, čiže možnosť presúvať eurofondy z jednej oblasti do druhej, a tiež za zachovanie pravidla n+3, čiže možnosti ešte tri roky čerpať eurofondy z predošlého programovacieho obdobia. Poukázal na to, že pozíciu SR v týchto oblastiach má spoločnú celá 17-členná skupina kohéznych krajín, ktoré na summite EÚ jednotne zablokovali málo ambiciózny dlhodobý rozpočet EÚ.