Švédski poslanci nominovali Gretu Thunbergovú na Nobelovu cenu za mier
- 20:24 30.01.2020
- Štokholm

Dvaja poslanci švédskeho parlamentu nominovali švédsku klimatickú aktivistku Gretu Thunbergovú a protestné hnutie Piatky za budúcnosť (Fridays for Future) na Nobelovu cenu za mier za rok 2020. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.
Poslanci Socialistickej ľavicovej strany (SV) Jens Holm a Hakan Svenneling poslali list Nobelovmu výboru, ktorý rozhoduje o laureátoch. Ako hlavný dôvod, prečo si Thunbergová cenu zaslúži, uviedli, že aj napriek tomu, že je mladá, tvrdo pracuje, aby prinútila politikov „otvoriť oči“ v súvislosti s klimatickou krízou.
„Táto kríza vyvolá nové konflikty a nakoniec aj vojny,“ napísali poslanci v zdôvodnení. Opatrenia na znižovanie emisií a plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z parížskej klimatickej dohody z roku 2015, sú preto podľa nich činmi na zachovanie mieru.
Dvojica poslancov dodala, že bez hnutia Piatky za budúcnosť a Thunbergovej by problematika klimatickej zmeny nebola na programe dňa v takom rozsahu, v akom je dnes.
Sedemnásťročná Thunbergová bola na Nobelovu cenu za mier nominovaná aj v roku 2019. Ocenenie však nakoniec získal etiópsky premiér Abiy Ahmed Ali za svoje úsilie o dosiahnutie mieru medzi Etiópiou a susednou Eritreou.
Nominácie na Nobelovu cenu za mier musia byť Nobelovmu výboru zaslané do 1. februára. Právo nominovať majú politici, akademickí pracovníci, laureáti Nobelovej ceny za mier, šéfovia mierových inštitúcií a súčasní a bývali členovia Nobelovho výboru.
Výbor mená nominovaných nikdy nezverejňuje. Nominujúci však majú povolené svoje návrhy zverejniť.
Thunbergová v septembri 2018 na protestoch pred švédskym parlamentom žiadala, aby politici urobili viac v boji proti klimatickej zmene, pričom Švédsko obvinila z nedodržiavania parížskej klimatickej dohody. Inšpirovala tým množstvo mladých ľudí na celom svete. Hnutie Piatky za budúcnosť založila v roku 2018.
Thunbergová získala v júni minulého roka ocenenie Veľvyslanec svedomia, ktoré udeľuje ľudskoprávna organizácia Amnesty International.
Mladá Švédka so svojimi prejavmi vystúpila na viacerých svetových klimatických podujatiach a časopis Time ju vlani v decembri vyhlásil za osobnosť roka.

Európski lídri si v Kyjeve pripomenuli obete vojny
Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a predseda poľskej vlády Donald Tusk si v Kyjeve uctili pamiatku obetí ruskej vojenskej invázie.

Rubio vyzval Indiu a Pakistan na obnovenie komunikácie a zmiernenie napätia
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyzval Indiu a Pakistan, aby medzi sebou obnovili priamu komunikáciu v záujme „vyhnúť sa nezrovnalostiam“ v stupňujúcom sa konflikte.

Merz, Macron a Starmer pricestovali do Kyjeva
Merz spolu s Macronom a Starmerom pricestovali v sobotu ráno vlakom do ukrajinskej metropoly Kyjev.

Premiér SR rokoval v Moskve s čínskym prezidentom o vzájomnej spolupráci
Predseda vlády SR Robert Fico sa počas pracovnej návštevy v Moskve stretol s prezidentom Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchingom.

Švédsky kardinál vyzdvihol rozdiel medzi novým pápežom a prezidentom USA
Švédsky kardinál Anders Arborelius, ktorý sa zúčastnil na konkláve, kde zvolili nového pápeža, v piatok vyzdvihol Leva XIV. ako „jemného a pokorného človeka“.