Iracký premiér potvrdil, že od USA dostal podpísaný list o "odchode" vojakov

Iracký premiér Ádil Abdal Mahdí v utorok potvrdil, že dostal od Spojených štátov list opisujúci odchod americkej armády z Iraku. Podľa Washingtonu však išlo len o náčrt listu, kde bol uvedený postup americkej armády pri "stiahnutí sa" z krajiny.

Americké ministerstvo obrany, nazývané Pentagón, uviedlo, že nepodpísaný náčrt listu poslalo do Bagdadu omylom, ale iracký premiér Mahdí vyhlásil, že v pondelok o 20.00 h miestneho času (18.00 h SEČ) dostal podpísané a preložené kópie. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Mahdí uviedol, že prijaté verzie listu v arabčine a angličtine obsahovali aj prekladateľskú chybu, takže jeho úrad si vyžiadal od americkej armády opravené listy - a nové verzie mu riadne aj poslala.

Americký minister obrany Mark Esper pritom v pondelok poprel informáciu, že USA pripravujú stiahnutie svojich vojakov z Iraku.

„Neexistuje žiadne rozhodnutie opustiť Irak...,“ citovala Espera agentúra AFP. Esper na brífingu ďalej uviedol, že list naznačujúci stiahnutie amerických jednotiek z Iraku je „v rozpore“ so súčasnými krokmi Pentagónu. Dodal, že nevie, odkiaľ list pochádza.

Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley krátko po Esperovi novinárov informoval, že list unikol na verejnosť omylom. Podľa neho ide o zle formulovaný a nepodpísaný návrh, vypracovaný spolu s irackou stranou. Milley tiež zdôraznil, že americké jednotky neopúšťajú Irak.

Údajný list, v ktorom sa píše o „preskupení síl v priebehu nasledujúcich dní a týždňov, aby sa pripravili na ďalší presun“, mal poslať veliteľ amerických vojsk v Iraku, brigádny generál William Seely, šéfovi irackého velenia spoločných operácií.

Iracký parlament v nedeľu schválil uznesenie, ktoré žiada ukončenie prítomnosti zahraničných vojakov v krajine. Predchádzalo tomu zabitie iránskeho generála Kásema Solejmáního Američanmi v Iraku v noci na piatok.

Na základniach v Iraku je rozmiestnených okolo 5200 amerických vojakov, podporujúcich miestnu armádu. Tvoria väčšinu širšej koalície, ktorú v roku 2014 pozvala do krajiny iracká vláda, aby pomohla v boji proti džihádistom z tzv. Islamského štátu.