Kauzu úniku tajných materiálov prerokovala Bezpečnostná rada

Agentúru SITA o tom informoval Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Bezpečnostná rada informatívny materiál prerokovala a vzala na vedomie. Detaily nezverejnili, materiál mal stupeň utajenia dôverné.

Denník Pravda začiatkom augusta napísal, že podľa jeho informácií dôvod zvolania rady súvisí s materiálmi, ktoré zaistila polícia koncom júna, keď prehliadala auto bývalého šéfa vojenskej rozviedky Romana Mikulca. Toho spolu s jeho priateľkou, bývalou spravodajskou dôstojníčkou Katarínou S., polícia obvinila z trestného činu ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti.
Minister Glváč poskytol informácie

Bezpečnostnú radu informoval o utajovaných materiáloch zadržaných políciou minister obrany Martin Glváč, ktorý to považoval to za dôležité vzhľadom na charakter týchto dokumentov.

Šéf rezortu obrany informoval členov rady o stupni utajenia týchto materiálov, ich kvalite a ďalších krokoch vo vzťahu k partnerom Slovenska. "Nemôžem byť konkrétny, môžem povedať iba to, že všetky dotknuté krajiny boli, alebo budú informované v krátkom čase," povedal minister Glváč.

Rezort obrany bol povinný verifikovať materiály na základe požiadaviek orgánov činných v trestnom konaní. Vzhľadom na závažnosť celej situácie považoval minister obrany za nevyhnutné informovať o týchto skutočnostiach aj členov Bezpečnostnej rady SR. Tej predsedá premiér Robert Fico a medzi jej členmi je aj šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák.
Polícia vyjadrenie odmieta

Polícia podľa Pravdy našla v aute Romana Mikulca množstvo písomností, medzi nimi aj utajované dokumenty týkajúce sa aktivít zahraničných spravodajských služieb. Polícia sa k vyšetrovaniu nechce vyjadrovať s tým, že v kauzách týkajúcich sa vojenského spravodajstva sa bude až do skončenia vyšetrovania vyjadrovať výhradne Úrad špeciálnej prokuratúry. Úrad odmieta čokoľvek komentovať.

Pravda v článku pripomínala, že za Romana Mikulca, ktorý bol nominantom SaS, sa začali vyšetrovať podozrenia z údajného tunelovania vojenskej rozviedky. Na verejnosti sa objavili dve správy. Podľa prvej v rokoch 2006 až 2010 vtedajší riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby a šéf Vojenského obranného spravodajstva postupovali údajne ako organizovaná skupina a narábali so štátnym majetkom vo svoj prospech či v prospech tretích osôb.

Druhý tajný spis hovorí o tom, že súčasný námestník vojenského spravodajstva v rokoch 2004 až 2008 zneužil svoje postavenie na vlastné obohatenie sa. Všetci aktéri obvinenia odmietli a minister obrany Martin Glváč označil dokumenty za fiktívnu konštrukciu s cieľom zdiskreditovať predstaviteľov rezortu. Kauzami okolo vojenského spravodajstva sa zaoberá Úrad špeciálnej prokuratúry.