Povinná predprimárna výchova je pozitívnym krokom, tvrdí Lubyová

Lubyová v súvislosti so schválením povinného predprimárneho vzdelávania pre všetky päťročné deti pre TASR uviedla, že v tejto súvislosti bol rezort školstva atakovaný nielen politicky, ale aj zo strany Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Lubyová poukázala na to, že SR zaostáva o 20 percentuálnych bodov za priemerom EÚ v zaškolenosti detí pred nástupom do povinnej školskej dochádzky. „Tu nie je absolútne čo riešiť. Jednoznačne je potrebné prijať toto opatrenie a ďalej ešte posúvať hranice práva na škôlku pre mladšie vekové kategórie detí,“ povedala.

Zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania pre všetky päťročné deti pomôže podľa slov Lubyovej k rovnakej štartovacej čiare pre všetky deti a zvýšeniu pripravenosti na vzdelávanie najmä u detí z marginalizovaných skupín alebo sociálne znevýhodneného prostredia. „Len na ilustráciu treba povedať, že v susednej Českej republike, kde majú už teraz povinné predprimárne vzdelávanie pre päťročné deti, majú aj nárokovateľné predprimárne vzdelávanie trojročné a štvorročné deti a v súčasnosti idú do toho, aby bola zavedená povinnosť nárokovateľnosti aj pre deti do troch rokov,“ poznamenala Lubyová.

Prijatie tohto zákona považuje za úspech rezortu školstva aktuálneho roka. „Bol to dlhý boj nielen politický, ale aj na miestnej úrovni, pretože zriaďovateľmi materských škôl sú mestá a obce, a nie ministerstvo. Práve odtiaľ pochádzal najväčší odpor, pretože nemajú dostatočnú kapacitu,“ povedala šéfka rezortu školstva s tým, že toto je vec, ktorú ministerstvo nemá ako riešiť. Poukázala na to, že ešte za vlády Mikuláša Dzurindu bola zrealizovaná decentralizácia školstva, odvtedy príjmy, ale aj kompetencie a povinnosti prešli na mestá a obce. „Ministerstvo školstva nemôže škôlky priamo zriaďovať, môže pomáhať ich zaraďovať do siete,“ uviedla Lubyová.

Šéfka rezortu školstva tvrdí, že napriek tomu, že výrazne zaostávame pod priemerom EÚ v zaškolenosti detí, je rezort školstva atakovaný za zavedenie povinnej predprimárnej výchovy. Poukázala aj na to, že ZMOS plánuje túto zmenu napadnúť na Ústavnom súde. Podľa nej to nepomáha pri riešení segregačných žalôb zo strany Európskej komisie. „Toto bolo konečne opatrenie, ktoré vnímala Európska komisia ako zásadné a prelomové aj v odstránení segregácie,“ priblížila.