Čaputová: Akákoľvek sloboda musí byť kompenzovaná zodpovednosťou

Prezidentka vo svojom prejave poukázala na to, že okrem klasických médií prinášajú v súčasnosti informácie aj rôzne poloanonymné weby, ktorých poslaním nie je hľadanie pravdy, ale podsúvanie lží, poloprávd, ale tiež manipulácia, nenávistné prejavy či skresľovanie histórie. Podotkla, že pre demokraciu je nevyhnutné, aby sa mohli šíriť informácie, myšlienky a názory, problém však vidí v tom, že sloboda prejavu nie je často o pravde a témach, ktoré je potrebné riešiť. Cieľom býva skôr útok na nositeľa názoru a snaha znížiť jeho kredit.

„Bojovať s nepravdou či vedomou lžou je vždy nerovný boj. Lebo pri snahe o pravdu sa držíme limitovaného priestoru faktov. A ten je vždy užší ako nekonečný priestor klamstva, ktorý nie je viazaný na nič, na žiadne zábrany,“ povedala Čaputová. Hoci podľa nej dáva pravda slobodu, neuchráni nás od stretnutia „s krutou nepravdou, s vedomým a účelovým klamstvom, ktoré nevieme ovplyvniť.“

Problémom podľa nej tiež je, že ľudia často nedokážu rozlišovať medzi informáciami a faktami, ktoré dostávajú. V tejto súvislosti zároveň poukázala na výskumy, podľa ktorých sa na sociálnych sieťach šíri lož sedemkrát rýchlejšie ako pravda. Je preto presvedčená, že každý, kto pôsobí vo verejnom priestore, politikov a médiá nevynímajúc, by sa mal snažiť o profesionalizáciu a silné štandardy profesijnej etiky. Odsúdila tiež snahy ničiť alebo okliešťovať demokraciu, ale aj politický extrémizmus, šírenie nenávistných prejavov, ktoré sa nedajú ospravedlniť tým, že by mali byť súčasťou základného ľudského práva prejavu.

Novinári a médiá majú zároveň podľa nej právo získavať a rozširovať aj také informácie, ktoré môžu byť pre niekoho nepríjemné či pohoršujúce. Popri tom by ale mali posilňovať svoju pravdivosť, slušnosť a politickú zodpovednosť. „Lebo bez nich sloboda prejavu nie je tou hodnotou, akú sme si v novembri 1989 vybojovali,“ doplnila Čaputová.

V súvislosti s blížiacim sa výročím označil predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan 17. november za symbol slobody prejavu, ktorá je najdôležitejšou slobodou a ústavný súd za najdôležitejšieho ochrancu tejto slobody. „Ak je v niečom tajomstvo, v človeku, v umeleckom diele, dejinách, tak nás to púta. Ale iné je, keď tajomstvá vytvára štátna moc prostredníctvom cenzúry. Takéto vytváranie tajomstva nás ponižuje, oberá o dôstojnosť,“ zdôraznil Fiačan s tým, že cenzúru zakazuje aj ústavný text.