Povinné voľby môžu zvýšiť záujem o veci verejné, ale aj polarizovať

Myslí si to politologička Darina Malová. Otázne je, či by ľudia prišli voliť s chuťou a či by nevhadzovali prázdne obálky alebo inak zneplatnené hlasy, podotkol politológ Daniel Kerekes.

Malová by podporila návrh na zavedenie povinných volieb. Poukázala však aj na to, že by to spoločnosť aj vzhľadom na skúsenosti z minulosti nemusela prijať. „Bol by to návrh, ktorý by polarizoval. Mnohí by obhajovali slobodu nevoliť,“ povedala pre TASR. Zdôraznila však, že v zastupiteľskej demokracii, akou je aj Slovensko, by sa občania mali vo voľbách vyjadrovať a zaujímať sa o veci verejné.

Politologička pripustila, že zavedenie povinných volieb by mohlo motivovať občanov k väčšiemu záujmu o politiku a veci verejné, prispelo by to aj k fungovaniu priamej demokracie. „Sloboda nevoliť v rámci nej je vlastne politickou apatiou,“ skonštatovala.

Zdôraznila však potrebu pripraviť premyslený systém aj vzhľadom na možné sankcie. Poukázala na to, že povinné voľby fungujú aj v iných etablovaných demokratických krajinách. Netreba však podľa nej zabúdať na to, že ani 30 rokov po páde komunizmu to stále nemusí byť populárne riešenie.

„Tá tradícia tu je, otázne je, či by to motivovalo ľudí voliť s chuťou. Voliči, ktorí nechodia voliť, tak robia pre nedôveru v politikov alebo politiku ako takú, prípadne sú tam technické prekážky,“ poznamenal v tejto súvislosti Kerekes.

Myslí si, že časť voličov by zavedenie povinných volieb prinútilo prísť k volebným urnám. Zdôraznil však, že by mohli prísť voliť protestne. „Možno by nevolili nikoho, hádzali by prázdne obálky alebo by iným spôsobom zneplatňovali hlasy. Každopádne by to prinieslo vyššiu volebnú účasť, otázne je za akú cenu,“ vysvetlil.

Kerekes podotkol, že v zahraničí v oblasti zvýšenia záujmu o veci verejné a politiku funguje väčšia občianska edukácia a práca s mládežou. Spomenul napríklad mládežnícke organizácie politických strán či mládežnícke politické kluby na školách.