Pred 75 rokmi sa začala vojenská operácia na pomoc SNP

Operácia sa uskutočnila na žiadosť moskovského vedenia Komunistickej strany Československa (KSČ) a československej vlády. Vláda Sovietskeho zväzu (ZSSR) žiadosti vyhovela a poskytla SNP pomoc. Hlavnou formou mal byť úder Červenej armády cez Karpaty na Slovensko. Operácia sa začala od poľského mesta Krosno 8. septembra 1944 a trvala do 28. októbra toho roku a uskutočnila sa ako súčasť východokarpatskej operácie. Od začiatku Karpatsko-duklianskej operácie uplynulo 75 rokov.

Hlavným priestorom bojovej činnosti bola juhovýchodná časť Poľska a severovýchodná časť Slovenska vrátane Dukly a Duklianskeho priesmyku. Na vojenskej operácii sa zúčastnili vojská 1. ukrajinského frontu pod velením maršála Ivana Stepanoviča Koneva, zosilnená 38. armáda pod velením generálplukovníka (genplk.) Kirilla Semionoviča Moskalenka v súčinnosti s časťami vojsk 4. ukrajinského frontu genplk. Ivana Jefimoviča Petrova ako aj 1. gardová armáda genplk. Andreja Antonoviča Grečka (ukr. Andrij Antonovyč Hrečko).

V zostave 38. armády pôsobil aj Prvý československý armádny zbor pod velením brigádneho generála Ludvíka Svobodu. Hlavný úder viedli vojská 38. armády genplk. Moskalenka v smere Krosno - Dukla - Prešov, jej ľavé krídlo zabezpečovali zväzky pravého krídla 1. gardovej armády genplk. A. A. Grečka, útočiace z priestoru Sanok v smere Zagorz – Medzilaborce.

Operáciu letecky podporovala 2. letecká armáda. Zámerom operácie bolo rozbitie protistojacich síl nemeckej skupiny armád Severná Ukrajina v predhorí Karpát a rýchly prechod karpatskými hrebeňmi na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc SNP. Jednotkám Červenej armády sa v úvode operácie podarilo prelomiť nepriateľskú obranu, ale rýchla a účinná reakcia z nemeckej strany viedla k rýchlej zmene pomeru síl. Postup vojsk 38. armády aj Prvého čs. armádneho zboru sa spomalil. Boje nadobudli zdĺhavý a vyčerpávajúci charakter.

Červená armáda a vojská Prvého čs. armádneho zboru museli prekonať protivníkom húževnato bránené priečne horské pásma a Dukliansky priesmyk ovládli až 6. októbra 1944. Po preniknutí do priestoru južne od priesmyku bol však ich postup zastavený.

Operácia bola jednou z najťažších na slovenskom území a vyžiadala si veľké obete. Počas nej straty 38. armády predstavovali 13.264 padlých, zomrelých a nezvestných, ďalej 48.750 ranených a nemocných. Prvý čs. armádny zbor mal 1.630 padlých, zomrelých a nezvestných a 4.069 ranených.

Zdroje: Encyklopédia Slovenska, III. zväzok, K-M, Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1979