Rast minimálnej mzdy zvyšuje regionálne rozdiely a verejné výdavky

Rýchle zvyšovanie minimálnej mzdy na Slovensku má okrem zlepšenia podmienok pre niekoľko percent zamestnancov aj výrazne negatívne dosahy. Rast mzdových nákladov znižuje konkurencieschopnosť podnikateľov, zhoršuje regionálne rozdiely a zvyšuje verejné výdavky na štátnych zamestnancov a s nimi aj daňové zaťaženie. Vyplýva to z analýzy, ktorú v utorok zverejnil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz Iness.

Slovensko sa v uplynulých rokoch dostalo v pomere minimálnej mzdy k priemernej na druhé miesto v EÚ a pokiaľ bude schválené navrhované zvýšenie minimálnej mzdy na rezortom práce ohlásených 580 eur, bude spolu so Slovinskom zdieľať v tomto ukazovateli prvú priečku s 51 %.

Podľa analytika Iness Roberta Chovanculiaka debaty o výške minimálnej mzdy rozdelili diskutujúcich na dva tábory – zamestnávateľov a zamestnancov, alebo ich zástupcov. „Nie je to však iba o dvoch stranách. Je tu aj skupina nezamestnaných,“ pripomenul Chovanculiak. Slovensko sa podľa neho postupne rozdelilo na dva trhy práce. Jedným je Bratislavský, Trenčiansky, Trnavský a Nitriansky kraj s počtom voľných miest rovnakým alebo nižším, ako je nezamestnaných a ostatné, kde čakajú na jedno pracovné miesto desiatky ľudí.

„V okrese Rimavská Sobota je napríklad väčší počet nezamestnaných ľudí ako vo všetkých okresoch Bratislavy napriek tomu, že má niekoľkonásobne menší počet obyvateľov. Je to úplne neporovnateľný svet,“ upozornil Chovanculiak.

Podstatné rozdiely sú aj v priemerných mzdách v jednotlivých krajoch. Zatiaľ čo v Bratislavskom samosprávnom kraji je podiel minimálnej mzdy na mediánovej okolo 45 %, tak napríklad v Prešovskom kraji už sa minimálna mzda blíži k úrovni 80 % mediánovej. „To je veľmi nebezpečná hranica. Tam si môžeme byť istí, že minimálna mzda vytvára negatívne javy. Tam sú ľudia nezamestnaní aj kvôli tomu, že celkové mzdové náklady narástli na 800 eur mesačne, čo je veľa na taký chudobný kraj,“ podotkol Chovanculiak.

Slovensko je podľa štúdie inštitútu so 60 % na špici v podiele dlhodobo nezamestnaných ľudí. Pred našu krajinu sa v tomto porovnaní dostalo iba Grécko. „Vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných nie je na Slovensku rovnomerne distribuovaný. Najviac trpia východné regióny, kde je až 70 % dlhodobo nezamestnaných,“ upozornili analytici Iness v štúdii.

Chovanculiak pripomenul, že minimálna mzda nezvyšuje náklady iba zamestnávateľom s nízkopríjmovými zamestnancami. Na inštitút minimálnej mzdy je naviazaných 42 zákonov a cez príplatky a tarify zvyšuje mzdové náklady aj firmám, ktoré pracovníkov s nízkymi mzdami nemajú. To v konečnom dôsledku znižuje konkurencieschopnosť niektorých výrobcov. Ďalším negatívnym dôsledkom rýchleho rastu minimálnej mzdy je zvyšovanie nákladov vo verejnom sektore, ktorý má približne 27.000 zamestnancov s minimálnou mzdou.

Dohadovanie výšky minimálnej mzdy je podľa Iness každú jeseň politickým evergreenom. Analytici preto navrhujú odpojiť minimálnu mzdu od rozhodovania politikov a naviazať ju napríklad na produktivitu práce. Podľa Chovanculiaka by nebol problém ani jej naviazanie na priemernú mzdu, no záleží na výške percenta. Stranou Smer-SD navrhovaných 60 % je podľa analytika nereálne už aj preto, že takú výšku minimálnej mzdy v pomere k priemernej nemá žiadna krajina.