Archeológovia nepredpokladali praveké osídlenie v Tatrách, no potvrdilo sa

Tatranská jaskyňa Hučivá diera sa už pred 15.000 rokmi stala domovom pravekých ľudí. Dokázali to objavy archeológa Slovenskej akadémie vied (SAV) Mariána Sojáka a poľského výskumníka Pawla Valde-Nowaka z Jagelovskej univerzity v Krakove. Koncom uplynulého týždňa ukončili svoj výskum v tatranskej jaskyni a prišli so zisteniami, ktoré menia pohľad na praveké osídľovania Európy. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.

Ide vôbec o prvú jaskyňu na území Tatier s doloženým pravekým osídlením na slovenskej aj poľskej strane. „O osídlení tatranských jaskýň sme nevedeli vôbec nič až do objavenia Hučivej diery. Ani sme ho nepredpokladali, veď v Tatrách boli ľadovce a hranica lesa bola na sklonku doby ľadovej podstatne nižšie. V jaskyni sme našli vzácnu štiepanú kamennú industriu magdaleniénskej kultúry, kosti lovných zvierat, a toto pochádza z neskorého paleolitu spred 15 - 14.000 rokov,“ povedal Soják z Archeologického ústavu SAV.

Slovensko-poľská misia našla aj masívne zahĺbené ohnisko, ktorého popolovitú vrstvu s uhlíkmi momentálne analyzuje Tomasz Goslar v Poznani pomocou rádiokarbónovej metódy. Tá preukáže absolútny vek neskoropaleolitického osídlenia, teda predpokladaný vek lovcov, ale aj ich koristi.

„Podľa nájdených kostí išlo o lovcov sobov, kamzíkov, kozorožcov, vysokej zveri, koní, ale aj zajacov. V ohnisku, ktoré bolo z dôvodu chladu v zadných priestoroch jaskyne, sa našiel aj zlomok kostenej ihly, ktorou zošívali kusy spracovanej kože ulovenej zveri na výrobu odevu,“ spresnil archeológ.

Nájdené kamenné suroviny umožňujú vedcom predpovedať migračné trasy pravekých obyvateľov jaskyne. Do Hučivej diery prišli pravdepodobne z oblasti severne od hrebeňa Karpát, čo je dnešné južné Poľsko. Svedčia o tom poľské odrody pazúrikov či moravské rohovce.