Tatranské plesá nie sú kúpaliská, upozorňujú ochranári

Tatranské plesá sú však citlivým ekosystémom, sú domovom mnohých drobných živočíšnych druhov, jedinečných glaciálnych reliktov alebo endemitov obývajúcich len určité lokality, pri ktorých aj malé zmeny prostredia môžu viesť k ich zániku,“ zdôraznil riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP) Pavol Majko.

Problémom podľa neho je, že náhradné populácie týchto druhov neexistujú alebo sú príliš vzdialené. Tieto chladnomilné druhy našli svoje útočisko v poľadovej dobe práve vo vyšších polohách tatranských plies. Známymi druhmi sú napríklad chránené glaciálne relikty žiabronôžka severská a veslonôžka. „Kúpanie sa v plesách z dlhodobého hľadiska negatívne vplýva na ich celkový stav,“ upozornil Majko.

Podľa najnovších štatistík prídu do TANAP-u ročne 3,5 až štyri milióny návštevníkov. Keby sa len štvrtina z tohto počtu okúpala v plese, tak by sa nenávratne zmenila kvalita týchto ekosystémov. „Keby každý kúpaniachtivý návštevník TANAP-u poznal skutočnú hodnotu krištáľovo čistej vody ľadovcových jazier, z ktorých je kedykoľvek možné napiť sa bez obáv, určite by sa vzdal úmyslu uškodiť týmto drahokamom Tatier,“ skonštatoval šéf tatranských ochranárov s tým, že prvotné poškodenie týchto ekosystémov vzniká už len samotným prístupom návštevníka k plesu, ktorý sa pohybuje mimo značkovaného turistického chodníka. Pobrežná okrajová časť plesa je citlivá na zošľapovanie brehov a tým aj vegetácie. Dochádza tak k erózii brehov, zakaľovaniu vody a poškodzovaniu pobrežnej vegetácie, ktorú často tvoria chránené druhy rastlín a pobrežných biotopov.

„Druhým faktorom je samotný vplyv kúpania na chemizmus vody. Opaľovacie krémy, deodoranty a repelenty obsahujú rôzne chemické substancie, ktoré sa môžu uvoľňovať počas kúpania do vody,“ vysvetľuje Majko. Z mnohých vedeckých štúdií je podľa neho známe, že látky obsiahnuté v niektorých krémoch spôsobujú hormonálnu nerovnováhu organizmov až poškodenia buniek. Zloženie syntetických vôní v krémoch nie sú výrobcovia povinný uverejňovať, no môžu sa za ním schovávať nebezpečné a karcinogénne chemikálie. UV filtre používané v opaľovacích krémoch spôsobujú u živočíchov reprodukčnú a vývojovú toxicitu a narúšajú funkciu štítnej žľazy.

„V časoch druhej polovice minulého storočia trpeli tatranské plesá výraznou acidifikáciou ako dôsledok emisií kyselinotvorných látok v ovzduší a tiež zvýšeným množstvom ťažkých kovov a dusíka. Situácia sa v ostatných rokoch začala zlepšovať, pričom je nevyhnutné zachovať stav postupného ozdravovania plies. V súvislosti so zlepšovaním chemizmu tatranských plies bol napríklad v roku 2000 vo Vyšnom Wahlenbergovom plese zaznamenaný aj výskyt acidofóbnej ploskule horskej,“ upozornil Majko.

Za vstup návštevníkov do plies hrozí v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny pokuta až 66 eur. Tatranské plesá majú vysokú biologickú a kultúrnu hodnotu a z týchto dôvodov si vyžadujú čo najprísnejšiu ochranu.