Najvyšší súd zamietol návrh na rozpustenie ĽSNS

Senát Najvyššieho súdu (NS) SR zamietol návrh na rozpustenie parlamentnej ĽSNS. Rozhodol tak na pondelkovom pojednávaní.

Rozhodnutie súdu si vypočuli zástupcovia Generálnej prokuratúry (GP) SR aj štatutárny zástupca žalovanej ĽSNS a jej predseda Marian Kotleba.

Predsedníčka senátu Jana Zemková zdôraznila, že posúdili jednotlivé dôkazy obžaloby. V súvislosti s ohrozovaním demokracie bol podľa jej slov najdôležitejší prvok bezprostrednosti. Skonštatovala pri tom, že riziko nie je dostatočne bezprostredné, pretože strana nemá dosť poslancov v parlamente na to, aby sama schválila zákony, ktoré by mohli demokraciu ohroziť.

Argumentáciu obžaloby opierajúcu sa o trestné konania v prípade predsedu strany a jej dvoch poslancov, ktorými sa v súčasnosti zaoberajú súdy, nebolo podľa jej slov možné považovať za priťažujúcu okolnosť pri rozhodovaní. Podotkla, že do skončenia trestných konaní platí prezumpcia neviny a že NS vo veci rozpustenia ĽSNS rozhodoval ako správny súd, a nie trestný. Žaloba bola podľa jej slov nedostatočne podložená.

NS SR zastáva názor, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná strana v rámci svojho politického programu presadzuje vystúpenie Slovenskej republiky zo združenia NATO a má záujem o vypísanie referenda s otázkou o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie. Podľa názoru súdu tieto hodnotové východiská nepostačujú samé o sebe, v tomto štádiu konania, za dôvody, ktoré by mohli viesť k rozpusteniu politickej strany. „Nateraz nebolo preukázané, že by žalovaná strana na uvedený zámer použila prostriedky nezlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky,“ uvádza sa okrem iného v stanovisku NS SR, v ktorom sa čiastočne zdôvodňuje rozsudok a ktoré TASR poskytla hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.

Zároveň sa v stanovisku uvádza, že NS SR na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru že žalovanú stranu nie je možné rozpustiť len preto, že kritizuje ústavný a právny poriadok štátu a že sa zúčastňuje na tvorbe verejnej debaty na politickej scéne. Právomocou Najvyššieho súdu SR v kontradiktórnom súdnom spore tohto typu v právnom štáte nie je suplovanie úlohy žalobcu a vyhľadávanie dôkazov na jeho tvrdenia.

Návrh na rozpustenie strany podal na NS generálny prokurátor Jaromír Čižnár v máji 2017. Vo veci rozhodoval senát pod vedením predsedníčky Jany Zemkovej. Prvý raz sa začalo vo veci konať 9. apríla za prísnych bezpečnostných opatrení.

Zástupca Generálnej prokuratúry (GP) SR Ivan Minár vtedy argumentoval protirómskymi prejavmi strany. Opieral sa aj o vyjadrenia strany na adresu súčasného systému v štáte, ktorý podľa jeho slov označili za totalitný.

Obhajoba návrh odmietla s tým, že na rozpustenie strany nevidí dôvod. Predseda a štatutárny zástupca ĽSNS Marian Kotleba tvrdil, že žalobca nepredložil žiaden konkrétny dôvod, ktorý by dostatočne odôvodňoval návrh na rozpustenie strany.

NS SR už raz, a to koncom februára 2006, rozhodoval o zákaze činnosti krajne pravicovej strany Slovenská pospolitosť - Národná strana, ktorej viacerí členovia čelili vtedy obvineniam z trestných činov. Dôvodom na jej rozpustenie bolo podľa vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku skutočnosť, že strana svojimi stanovami, programom a činnosťou na území SR porušovala Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Následne NS SR predchodkyňu ĽSNS začiatkom marca 2006 aj zakázal.

Podklady na rozpustenie Pospolitosti vypracoval za GP vtedy, ako aj v súčasnosti pri ĽSNS ten istý prokurátor GP, Ivan Minár.

Generálna prokuratúra bude na rozhodnutie o ĽSNS reagovať až po jeho písomnom doručení

Generálna prokuratúra (GP) SR si počká na písomné vyhotovenie a doručenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v oblasti zamietnutia návrhu na rozpustenie parlamentnej ĽSNS.

„Až potom bude možné zaujať relevantné stanovisko,“ reagovala pre TASR hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Odporcov extrémizmu pred budovou NS SR prišiel podporiť aj Gábor Gál

Pred budovou Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, kde sídli aj Najvyšší súd SR, sa krátko po 10.00 h skončil protest pod názvom Stop fašizmu, ktorý zorganizovala občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko.

Organizátorov protestu prišiel krátko podporiť pred budovu aj minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). Okrem iného uviedol, že prišiel vyjadriť svoj občiansky názor, pričom si myslel, že po roku 1945 sa spoločnosť poučila z minulosti.

Do spomínaného protestu iniciatívy sa zapojilo 11 osobností verejného života – medzi nimi Eva Mosnáková, slovenský neurológ Pavel Traubner, herečka Zuzana Kronerová, občiansky aktivista Ján Benčík, hudobník a organizátor festivalu Pohoda Michal Kaščák, publicisti a novinári Martin M. Šimečka, Marián Leško, politológ Grigorij Mesežnikov a ďalší, ktorí držali transparenty s 11 písmenami, ktoré tvoria dve slová názvu protestu.