Vo veku 49 rokov zomrel dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského

Martin Slobodník bol absolventom Filozofickej fakulty UK. V roku 2007 sa habilitoval na docenta v odbore všeobecné dejiny. „V roku 2016 bol vymenovaný za profesora v odbore orientálne jazyky a kultúry. Venoval sa najmä dejinám čínsko-tibetských vzťahov a náboženskej politike v Číne. V rokoch 1994–2000 pôsobil v Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied,“ uvádza sa na webe Filozofickej fakulty UK. V roku 2005 ako štipendista Humboldtovej nadácie absolvoval študijný pobyt na univerzite v Bonne. Získal viaceré domáce i zahraničné granty.

V rokoch 2007–2013 bol vedúcim Katedry východoázijských štúdií. Od 1. júna 2013 zastával post prodekana pre rozvoj fakulty a informačné technológie, od apríla 2017 do jeho kompetencie patrili aj medzinárodné vzťahy. Od 1. februára 2019 pôsobil ako dekan Filozofickej fakulty UK.

Prof. Mgr. Martin Slobodník, PhD. sa narodil 10. apríla 1970 v Bratislave. Patril k prvej generácií sinológov z rokov 1988 – 1994. Odbor sinológia – prekladateľstvo a tlmočníctvo vyštudoval na Katedre jazykov a kultúr krajín Ďalekého východu na Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Dva roky študijného pobytu strávil aj na Pekinskej univerzite.

Na Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied (SAV), kde pôsobil v rokoch 1994 - 2000, absolvoval Martin Slobodník doktorandské štúdium, v rámci ktorého študoval dva roky tibetológiu aj na univerzite v Bonne. Rok 2005 strávil na katedre jazykov a kultúr Centrálnej Ázie bonnskej univerzity.

V roku 2007 sa habilitoval na docenta v odbore všeobecné dejiny. V rokoch 2007 – 2013 bol vedúcim katedry východoázijských štúdií. Od 1. júna 2013 zastával post prodekana pre rozvoj fakulty a informačné technológie a od apríla 2017 do jeho kompetencie patrili aj medzinárodné vzťahy. Dekanom Filozofickej fakulty UK sa Martin Slobodník stal 1. februára 2019.

Významný slovenský sinológ, tibetológ, historik, prekladateľ a publicita Martin Slobodník, účastník viacerých terénnych výskumov v severovýchodnom Tibete, sa venoval dejinám čínsko-tibetských vzťahov, náboženskej politike v Číne a československo-čínskym vzťahom v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Počas svojho odborného a vedeckého života prednášal okrem Bratislavy aj na univerzitách v Česku, Maďarsku, Rakúsku, Poľsku, Nemecku, Rumunsku. Nevynechal ani univerzity v Číne, Taiwane alebo Japonsku.

Témam svojho vedeckého záujmu venoval aj niekoľko odborných kníh a publikácií, ako napríklad Tibet – krajina, dejiny, ľudia, kultúra (1996), Mao a Buddha: náboženská politika voči tibetskému buddhizmu v Číne (2007), Politické, náboženské a ekonomické aspekty čínsko-tibetských vzťahov v 14. – 15. storočí (2011).

S fotografom Pavlom Breierom spolupracoval na knihe Labrang – svet tibetského kláštora (2013). Kniha je výpravným dokumentom viac ako tristoročnej histórie a súčasnosti jedného z najvýznamnejších tibetských kláštorov.

Ako prekladateľ z čínštiny sa podieľal na beletristickej knihe Vábení Kailásu. Moderní povídky z Tibetu (2006). Spolu s poetkou Vierou Prokešovou preložil z tibetčiny básnickú tvorbu 6. dalajlámu zo 16. storočia, ktorá vyšla v roku 2003 pod názvom