Niektoré metódy vyberania kliešťa môžu skôr uškodiť. Toto viac nerobte!

"Ľudia napríklad zvyknú prisatého kliešťa potierať olejom či masťou, aby kliešťa udusili. Je pravda, že kliešť sa takto zadusí, hrozí však, že po usmrtení vyvráti infikovanú krv naspäť do rany," upozorňuje hlavný inštruktor Falck Academy Miroslav Nagy.

Málo známou, ale veľmi praktickou pomôckou, ktorá by nemala chýbať v žiadnej domácnosti, je podľa jeho slov tzv. karta na vyberanie kliešťov. Ide o plastovú kartu so špeciálnym výrezom na jednej strane. Práve ten slúži na bezpečné a jednoduché vybratie kliešťa. „Kliešťa vsunieme do výrezu a pomalým pohybom ho ťaháme von. Ranu je vhodné dezinfikovať a pár dní ešte kontrolovať,“ hovorí odborník.

Aj keď sa kliešťová encefalitída nevyskytuje až tak často, vzhľadom na závažnosť tohto ochorenia kliešte netreba podceňovať. „Čiastočne nás pred nimi ochráni oblečenie bez odhalených končatín a dôkladná kontrola po príchode domov. Odporúča sa aj očkovanie. To však ochráni iba pred kliešťovou encefalitídou, nie pred boreliózou či anaplazmózou,“ zdôrazňuje Nagy. Ak človek po prisatí kliešťa začne cítiť stav podobný chrípke, mal by bezodkladne vyhľadať lekára.

Profesionál radí nemanipulovať s kliešťom holými rukami. Ideálne je použiť špeciálnu plastovú kartu alebo tenkú pinzetu. Kliešťa netreba vytáčať, vyťahovať ho treba opatrne a priamo von. Neodporúča sa ho potierať olejom či masťou. Po vybratí sa treba presvedčiť, že v tele neostala hlavička. Postihnuté miesto je nutné dezinfikovať, napríklad alkoholom. Podľa Nagya v prípade, že v rane ostala hlavička kliešťa, je vhodnejšie navštíviť zdravotníka.

Odbornú pomoc je nutné vyhľadať rovnako v prípade, že sa po vytiahnutí kliešťa začínajú objavovať príznaky podobné chrípke, teda horúčka, malátnosť, bolesti svalov a kĺbov. Ak sa stane, že osoba postihnutá kliešťom upadne do bezvedomia, treba ju uložiť do stabilizovanej polohy nabok a privolať ihneď pomoc.

Na Slovensku sa vyskytuje okolo 20 druhov kliešťov a päť druhov z nich je schopných prenášať rôzne vírusy alebo baktérie. Kliešť na svoju obeť striehne nielen vo voľnej prírode, prisať sa na človeka môže aj v meste. Najčastejšie sa prisaje vo vlasoch, v slabinách, na intímnych miestach alebo aj v oblasti kolien. Na ľudí a zvieratá prenáša najmä vírus kliešťovej encefalitídy a baktérie vyvolávajúce lymskú boreliózu a anaplazmózu. Aj keď sa v každej z nich prisaje na zviera či človeka maximálne raz, následky môžu byť podľa odborníka fatálne.