Nie všetci prezidentskí kandidáti by mali problém ísť na hranu zákona

Rozdielne túto problematiku vnímajú kandidáti v blížiacich sa prezidentských voľbách, ktorí diskutovali v sobotnej debate prezidentských kandidátov na TV Markíza.

Problém s hranou zákona pri presadzovaní niektorých zámerov a predvolebných sľubov nemá napríklad kandidát na prezidenta Milan Krajniak. Týka sa to hlavne schválenia exekučnej amnestie, rodičovského bonusu a zákona o daňovej spravodlivosti. Krajniak by v tomto prípade podľa vlastných vyjadrení postupoval rovnako ako súčasný prezident Andrej Kiska, keď odmietol vymenovať za premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD), kým nesplní jeho personálne podmienky na ministerstve vnútra.

„Chcem využiť tú istú ústavnú kompetenciu, ale nie na personálne záležitosti, ale na pomoc ľuďom. Aj prezident môže využiť svoje právomoci na konkrétnu pomoc ľuďom a to by som určite urobil a tento svoj záväzok by som splnil, pretože prezident na to právomoc má,“ uviedol Krajniak. Ako prezident by bol pripravený vyjednávať s vládou, respektíve vládnou väčšinou, a verí v to, že po budúcoročných parlamentných voľbách by všetky tri predmetné zákony boli schválené.

Opačný názor má Eduard Chmelár. „V momente, keby obišiel parlamentnú väčšinu, tak som si istý, že by sa našla väčšina, ktorá by ho zažalovala za úmyselné zneužívanie ústavy. Lebo toto je zneužívanie ústavy,“ poznamenal. Dať si podmienku, že by nevymenoval vládu, ktorá by nebola ochotná prijať takéto zákony, by podľa neho znamenalo, že by vláda nebola vymenovaná aj niekoľko mesiacov. „Prezident republiky by robil ďalšie konflikty a nie zjednocoval spoločnosť,“ doplnil Chmelár, podľa ktorého by úlohou prezidenta malo byť navrhovať, inšpirovať a strhnúť masy na pozitívny cieľ.

Na margo prípadného zažalovania sa Krajniak nechal počuť, že ak by k tomu došlo, bol by na to hrdý. „Ak ma parlament zažaluje za to, že ako prezident využijem svoju ústavnú kompetenciu, aby som pomohol ľuďom, nech tak urobí. Budem na to hrdý a budem to robiť,“ doplnil Krajniak.

Jeho vyjadrenia o presadzovaní niektorých zákonov negatívne vníma aj Béla Bugár. Považuje to za spôsob na rýchle vyvolanie ústavnej krízy. „Môže to urobiť hociktorý prezident, keď si bude myslieť, že nová vláda obsahuje človeka, ktorý by tam nemal čo robiť. Môže to urobiť, samozrejme, musí poznať od - do. To je hrana ústavnosti, ktorú by nemal prekročiť,“ myslí si Bugár aj v súvislosti s Kiskovým konaním.

Zdôrazňuje, že Slovensko je parlamentná demokracia a prezident nemá všetky právomoci. Podľa Bugára však môže byť vlajkonosičom pri riešení niektorých tém, môže fungovať ako partner vláde a parlamentu, hoci môže mať iný názor. „Prezident môže mať návrh zákona, musí to mať predrokované vládou a parlamentom,“ poznamenal Bugár, podľa ktorého treba hľadať kompromisy. Prezident by mal byť zároveň podľa neho tým, kto sa bude snažiť spájať rozdelenú spoločnosť.

František Mikloško sa nechal počuť, že si od novembra 1989 nepamätá zvulgarizovanejšiu politickú scénu. Nechce byť prezidentom koalície ani opozície. „Chcem byť nad tým. Chcem svojím slovom a možnosťami, ktoré mi dávajú zákony a ústava, do toho vstupovať. Prezident by mal v prvom rade vydávať svedectvo, jednak svojho života, ktorý priniesol, ale aj celým pôsobením. Aby krajinu vedel upokojiť, nielen rozoštvávať,“ skonštatoval Mikloško.