Analytik: Moskva môže Ukrajinu oslabovať, ale už nepredstavuje alternatívu

Kremeľ má nástroje na to, aby Ukrajinu oslaboval a bránil tak jej emancipácii, pozitívny model hodný nasledovania však pre ňu už nepredstavuje. Tak hodnotí vývoj na Ukrajine za posledných päť rokov Jan Šír z Inštitútu medzinárodných štúdií Univerzity Karlovej v Prahe.

Podľa jeho názoru sa Ukrajine od roku 2014 podarilo aj napriek mnohým problémom zásadným spôsobom emancipovať sa spod vplyvu Moskvy prakticky vo všetkých oblastiach. Ruská anexia Krymu a Sevastopolu, ako aj pretrvávajúci konflikt v Doneckej a Luhanskej oblasti, zároveň do značnej miery zdiskreditovali a zatlačili do úzadia otvorene proruské hlasy na Ukrajine. Ako v tomto kontexte dodáva, „(ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi) sa poslednou agresiou navyše podarilo Ukrajincov stmeliť ako národ“.

Šír ďalej zdôrazňuje, že hoci má Moskva stále k dispozícii „nástroje na destabilizáciu situácie“ na Ukrajine predovšetkým prostredníctvom neurovnaného ozbrojeného konfliktu, „pozitívny model hodný nasledovania, či už v sfére hospodárstva, kultúry, alebo hodnôt, pre Ukrajinu už nepredstavuje, ani keby chcela“.

Z hľadiska súčasnej situácie v krajine vidí Jan Šír niekoľko pozitívnych trendov, medzi ktoré patria zbavovanie sa dedičstva komunizmu a jeho symbolov, naštartovanie niektorých inštitucionálnych reforiem a schopnosť prestať kupovať plyn priamo od Ruska.

Naopak, problematicky vníma analytik neschopnosť Kyjeva efektívne bojovať s korupciou, uskutočniť súdnu reformu a najmä oklieštiť pretrvávajúci dominantný vplyv oligarchie v kľúčových sektoroch ekonomiky.

Brzdou pre rozvoj krajiny je taktiež podľa Šíra hlavne „neskutočne zanedbaný“ stav verejnej infraštruktúry a skutočnosť, že Ukrajina je a „ešte dlho zostane chudobnou krajinou“. Tento stav môže podľa neho aj v budúcnosti „generovať spoločenské napätie“ a „oslabovať identifikáciu občanov so štátom“.

Na margo končiaceho sa funkčného obdobia ukrajinského prezidenta Petra Porošenka Šír dodáva, že jeho úloha je často „preceňovaná“, keďže „ako hlava štátu je zodpovedný predovšetkým za zahraničnú politiku, obranu a bezpečnosť“. Jeho päťročné obdobie však hodnotí ako úspešné. Porošenko podľa neho totiž predovšetkým dokázal vybudovať a udržať „protiruskú koalíciu“, schopnú prostredníctvom sankcií „Kremľu celú vojnu citeľne predražovať“.

„Ako realistické sa mi na roky dopredu zdajú v zásade iba dve možnosti, a to pokračovanie v začatej európskej a euroatlantickej integrácii, alebo prebývanie v stave nefunkčného, takmer rozvráteného štátu na periférii“. Tak hodnotí Jan Šír súčasné možnosti ďalšieho smerovania Ukrajiny.

Vzťahy Ruska a Ukrajiny sa vyhrotili po tom, ako Moskva v roku 2014 anektovala Krymský polostrov. Prezidentské voľby, v ktorých kandiduje aj súčasný prezident Petro Porošenko, by sa mali konať 31. marca.