Dve tretiny himalájskych ľadovcov sa do roku 2100 roztopia, varujú vedci

Ak by sa aj podarilo splniť ciele „najambicióznejšej“ parížskej klimatickej dohody z roku 2015 o obmedzení globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia, jedna tretina týchto ľadovcov by zanikla, tvrdí sa v danej štúdii s názvom Posudok hindúkušsko-himalájskeho regiónu (The Hindu Kush Himalaya Assessment).

Ľadovce v tejto oblasti predstavujú kľúčový zdroj pitnej vody pre približne 250 miliónov ľudí žijúcich v horách, ako aj pre 1,7 miliardy ďalších ľudí obývajúcich nižšie údolia riek, uvádza sa ďalej v správe.

Ľadovce zásobujú desať z najdôležitejších riečnych systémov sveta vrátane Gangy, Indusu, Žltej rieky, Mekongu a Iravadi, pričom priamo alebo nepriamo poskytujú miliardám obyvateľov potraviny, energiu, čistý vzduch a príjem.

Dosah úbytku ľadovcov na ľudí bude siahať od zhoršenej kvality ovzdušia po výskyt extrémnejšieho počasia, kým nižšie predmonzúnové prietoky riek spôsobia nerovnováhu mestských vodných zdrojov, ako aj produkcie potravín a energie.

Štúdiu zverejnilo Medzinárodné centrum pre integrovaný horský rozvoj (ICIMOD) so sídlom v Nepále, jednej z ôsmich krajín hindúkušsko-himalájskeho regiónu (Afganistan, Bangladéš, Bhután, Čína, India, Mjanmarsko, Nepál, Pakistan).

Na správe pracovalo v priebehu piatich rokov vyše 350 bádateľov a politických expertov, 185 organizácií, 210 redaktorov, 20 kritikov a 125 externých poradcov.

„Globálne otepľovanie za menej než jedno storočie zmení mrazivé, ľadom pokryté horské štíty na holé skaly. Ide o klimatickú krízu, o akej sme dosiaľ nepočuli,“ vyhlásil Philippus Wester z ICIMOD-u.

Himalájske ľadovce, sformované pred zhruba 70 miliónmi rokov, sú vysoko citlivé na meniacu sa teplotu atmosféry. Od 70. rokov 20. storočia sa stenčili a ustúpili, pričom podstatne ubudlo i z území pôvodne pokrytých snehom.