Poslanci odhlasovali zmeny pre transparentnejší a účinnejší europarlament

Kľúčové zmeny rokovacieho poriadku EP sa týkajú noriem správania poslancov, parlamentných otázok adresovaných Rade EÚ a Európskej komisii a dôrazu na jasnú politickú líniu politických frakcií vytváraných v europarlamente. Za zmenu vnútorných pravidiel hlasovalo 496 poslancov, 114 bolo proti a 33 sa zdržali hlasovania.

V súlade so zmenami všetci „kľúčoví aktéri“ legislatívneho procesu, čiže spravodajcovia - europoslanci, ktorí riadia legislatívu -, tieňoví spravodajcovia a predsedovia výborov, budú musieť zverejňovať on-line všetky svoje plánované stretnutia so zástupcami záujmových skupín, ktorí sú uvedení v transparentnom registri lobistov. Aj ostatným poslancom EP sa odporúča, aby zverejňovali všetky stretnutia so zástupcami lobistických skupín.

Nové pravidlá stanovujú, že poslanci sa musia zdržať „nevhodného správania“ (napríklad vystavovania pútačov na plenárnych zasadnutiach), „urážlivého jazyka“ (hanobenie, nenávistné prejavy či podnecovanie diskriminácie), ako aj psychického a sexuálneho obťažovania.

Reforma zahŕňa aj opatrenia týkajúce sa parlamentných otázok, čiže interpelácií pre Radu EÚ a Európsku komisiu, konzultácie výborov o dôverných informáciách, pravidlá o stálych výboroch, hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a pravidlo o parlamentných medziskupinách.

Poslanci odobrili aj zmeny, ktoré v nasledujúcom volebnom období europarlamentu (od leta tohto roku) ovplyvnia vytváranie politických skupín. Tie by mali kopírovať „veľké“ politické strany na európskej úrovni, ktoré prispievajú k formovaniu európskeho politického povedomia a vyjadrovaniu vôle občanov Únie. Dianie v súčasnom zložení europarlamentu však ukázalo, že sa tak nedeje.

Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE) vo štvrtok upozornila, že hlavným problémom je, aby sa postavenie politickej skupiny nezneužívalo na čerpanie výhody a odmien - administratívnych aj finančných -, ktoré vytvoreným frakciám ponúka EP. Aj preto vznikla snaha objasniť podmienky na vytvorenie a rozpustenie politických skupín, a to najmä tým, že ich členovia by mali skutočne zastávať spoločnú nastolenú politickú líniu.

Rokovací poriadok EP po novom pridá na zoznam kritérií pre vytvorenie politickej skupiny aj politické vyhlásenie, v ktorom sa špecifikuje účel tejto skupiny. Okrem toho všetci členovia skupiny budú musieť v priloženom písomnom vyhlásení jasne a jednoznačne vyjadriť, že majú rovnakú politickú afinitu.

Pozmenený a doplnený rokovací poriadok stanovuje, že ak sa zistí, že politická afinita niektorej skupiny nie je určená, parlamentná väčšina môže neoprávnene vytvorenú skupinu rozpustiť.

Luxemburský poslanec z Výboru EP pre ústavné záležitosti Charles Goerens upozornil, že za súčasného mandátu EP nič nebránilo vzniku frakcie Európa slobody a priamej demokracie (EFDD), ktorá sa nepreukázala príklonom k nejakej politickej príslušnosti.

„Niektorí jej členovia neváhali verejne vyhlásiť, že sa na úrovni svojej politickej skupiny nikdy nestretli s cieľom rozvíjať spoločné stanoviská k hlavným otázkam, o ktorých sa diskutovalo v Európskom parlamente, a že dokonca ani nehlasovali jednotne,“ upozornil Goerens.

Podľa jeho slov sa liberáli z ALDE, kde patrí aj on, snažia zabrániť vzniku samoúčelných frakcií, ktorých jediným cieľom je získať finančnú podporu EP a určité administratívne výhody bez toho, aby prispeli k skutočnej parlamentnej práci. Tým sa podľa jeho slov zabráni aj zbytočnému financovaniu, ktoré ide na úkor európskych daňových poplatníkov.

Na zloženie politickej skupiny v EP doteraz postačovalo najmenej 25 europoslancov, ktorí boli zvolení v najmenej jednej štvrtine členských štátov EÚ - čiže poslancov z najmenej siedmich krajín. V súčasnom europarlamente je osem politických skupín.