Záhadnú stratu orientácie v lesoch Tribeča spomínajú turisti i hubári

Veľký Tribeč je s výškou 829 metrov nad morom najvyšším vrchom pohoria Tribeč, ktoré od Hornej Nitry, cez okresy Partizánske, Topoľčany, Zlaté Moravce a Nitra zasahuje až do Podunajskej nížiny. Jeho najjužnejším vrchom je Zobor, ktorý sa týči nad Nitrou. Tribeč je hojne vyhľadávaný turistami, ktorí často navštevujú tunajšie chránené prírodné rezervácie, zubriu oboru, hrady či pozostatky pravekých i slovanských hradísk, ktoré sa ukrývajú v jeho lesoch.

V poslednom období sa však toto pohorie najčastejšie spomína v súvislosti so záhadnými zmiznutiami ľudí, pre ktoré dostali jeho lesy, po vzore Bermudského trojuholníka, prezývku Tribečský trojuholník. Podstatnou mierou sa o publicitu záhadných hôr pričinil spisovateľ Jozef Karika a jeho román Trhlina. Spomína v ňom aj najstarší prípad záhadného zmiznutia lesníka Štefana Šamšala, ktorý sa v roku 1929 bez stopy stratil pri obhliadke poľovného revíra. Známy je aj prípad Márie Šlajserovej, ktorá šla z Mankoviec do neďalekého Zlatna, kam však nikdy nedorazila.

Tieto i niektoré ďalšie záhadné zmiznutia sa spomínajú aj v Karikovom románe. Je v ňom tiež opísaný prípad manželov, ktorí sa stratili neďaleko obce Jelenec, či muža, po ktorom zostalo iba odstavené auto neďaleko Skýcova. Práve pri tejto obci sa udial aj jeden z posledných záhadných prípadov zmiznutia, ku ktorému došlo až po vydaní knihy Trhlina. V auguste 2017 polícia pátrala po nezvestnom 25-ročnom Marekovi, ktorý sa stratili cestou z hodovej zábavy. „Boli vykonané previerky na miestach možného výskytu. V pondelok 14. augusta 2017 bol nájdený pri potoku v obci Skýcov. Nakoľko bol dezorientovaný a nekomunikoval, bol vo vážnom stave prevezený do nemocnice, kde sa podrobil operačnému zákroku,“ konštatuje sa v policajnom zázname. Marek neskôr zraneniam v nemocnici podľahol.

Na internetových diskusiách je okrem toho možné nájsť príbehy hubárov i turistov, ktorí spomínajú, že zablúdili na miestach, ktoré dobré poznali a domov sa im podarilo dostať až po dlhom blúdení. Často spomínajú neschopnosť orientovať sa v dovtedy známych lesoch a niektorí hovoria o „...záhadnom objavení neznámeho chodníka, ktorý ich doviedol až domov“. Podobný zážitok má aj pán Slavomír, ktorý viac ako tri desaťročia chodieva na huby do obce Zlatno a miestne hory pozná veľmi dobre. Aj napriek tomu sa v nich jedného dňa stratil. „Bol podvečer a ja som zrazu nedokázal určiť, ktorým smerom mám ísť. Blúdil som niekoľko hodín, kým som sa večer vymotal z lesa medzi Velčicami a Mankovcami,“ popísal svoju skúsenosť.

Vo večerných hodinách sa nad Velčicami stratil aj Peter, ktorý vzal manželku na krátku túru pod Veľký Lysec. „Cestou domov, v miestach, ktorými som šiel naozaj veľakrát, som zrazu stratil orientáciu. Lesná cesta, po ktorej sme mali zísť k dedine, jednoducho nebola tam, kde som to očakával. Vedel som však, že stačí ísť stále dole kopcom a natrafíme na druhú, asfaltovú. To sa nám napokon podarilo, aj keď sme sa z lesa, už za úplnej tmy, vynorili na celkom inom mieste, ako som predpokladal,“ povedal. Na miestach, ktoré dobre poznala, blúdila za bieleho dňa aj pani Mária. Z lesa neďaleko Zlatých Moraviec sa jej aj s kamarátkou podarilo vyjsť až po dlhých hodinách. „Boli sme niekoľko kilometrov od nášho auta a nevedeli sme, kde sa práve nachádzame. Musel nám to povedať náhodný okoloidúci,“ skonštatovala.

Riaditeľ správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie Radimír Siklienka, pripúšťa, že človek môže v lese stratiť orientáciu. Aj napriek rôznym záhadným historkám sa však cíti v lesoch tribečského pohoria bezpečne. „Samozrejme, že sme si aj s kolegami nemohli nevšimnúť výborný román Trhlina a všetky historky okolo záhadných zmiznutí. Ja ani moji kolegovia sme však zatiaľ nezažili žiadny záhadný či nevysvetliteľný zážitok, a to sa v týchto horách pohybujem viac ako 15 rokov, počas týždňa, cez víkend i v noci,“ skonštatoval.