Vianočná kométa sa priblíži k Zemi. Kedy bude najjasnejšia?

Najbližšie k Zemi bude počas víkendu, v nedeľu 16. decembra, takže nastanú mimoriadne dobré podmienky pre jej pozorovanie. Pri vhodnom počasí by mala byť viditeľná slabším ďalekohľadom, alebo aj voľným okom.

„Kométa 46P/Wirtanen sa k Zemi priblíži na 30-násobok vzdialenosti medzi našou planétou a Mesiacom, teda asi na 11,6 milióna kilometrov,“ povedal pre TASR astronóm Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. „Čím je kométa bližšie, tým sa nám javí jasnejšia. Hoci určite nepôjde o nejaký dominantný objekt na oblohe, v dobrých podmienkach a pri tmavej oblohe, prípade s použitím malého ďalekohľadu sa kométa bude dať dobre pozorovať,“ dodal astronóm.

Kométu objavil americký astronóm Carl A. Wirtanen 17. januára 1948. Patrí ku krátkoperiodickým kométam, ktoré okolo Slnka obiehajú v relatívne krátkych časových periódach v porovnaní s kométami, ktoré sa vracajú do blízkosti Zeme len raz za niekoľko storočí či dokonca tisícročí. Konkrétne obežná perióda kométy 46P/Wirtanen predstavuje 5,44 roka. Keďže nejde o celé číslo, znamená to, že sa kométa priblíži k Zemi zakaždým v inom ročnom období.

„Niekedy vyjde geometria tak vhodne, že sa kométa nachádza blízko Zeme v čase, keď sa jej dráha zároveň nachádza v blízkosti Slnka. Práve to sa stane tento rok,“ vysvetlil Juraj Tóth. Podľa predpokladov by tak jasnosť kométy mohla dosiahnuť zdanlivú veľkosť 5 až 3 magnitúdy (mag), čiže by mala byť len o niečo slabšia ako Polárka s jasnosťou 1,97 mag (čím je číslo nižšie, tým je jasnosť objektu väčšia).

Kométa 46P/Wirtanen na oblohe postupne mení svoju polohu. V týchto dňoch sa okolo 22. hodiny večer nachádza asi 50 stupňov nad obzorom. „Kométa bude postupne prechádzať cez súhvezdie Býka, v ktorom je zoskupenie hviezd nazývané Plejády. Práve cez víkend, keď dosiahne maximálnu jasnosť, by sa mala nachádzať v blízkosti Plejád. V neskoršom období bude potom viditeľná počas celej noci, pretože nezapadne za obzor,“ povedal Tóth.

Prvým nevyhnutným predpokladom pre úspešné pozorovanie je jasná obloha, teda počasie bez oblakov. A potom je potrebné vyhnúť sa svetelnému znečisteniu, teda nájsť si miesto mimo intenzívne osvetlených mestských oblastí.

Jasnosť kométy bude postupne klesať spolu s tým, ako sa bude vzďaľovať od Zeme. Dobre viditeľná však bude ešte aj počas vianočných sviatkov. Preto ak nevyjde počasie cez víkend, budú tu ďalšie príležitosti na jej pozorovanie.

„Často sa stretávame s očakávaniami, že kométa je teleso, ktoré doslova preletí nad našimi hlavami, preto je dobré zdôrazniť, že je to statický objekt a svoju polohu voči hviezdam mení len veľmi pomaly. Táto zmena sa dá rozoznať až po niekoľkých dňoch, ale nie je to úkaz, ktorý by pripomínal prelet družice alebo lietadla,“ dodal astronóm.

Samotné jadro kométy 46P/Wirtanen je malé, meria niečo vyše kilometra. Z neho sa uvoľňujú pary z ľadu, ktoré so sebou strhávajú prachové častice a vytvárajú okolo jadra atmosféru, tzv. komu. Tá môže mať rôzny tvar a veľkosť. V tomto prípade ide o kométu, ktorá nemá typický výrazný chvost, aký sa zvykne kresliť na obrázkoch. Jej koma, teda plynová atmosféra, ktorá ju obklopuje, sa javí skôr ako okrúhly hmlistý obláčik zelenkavej farby.

Kométy môžu náhle zmeniť svoju jasnosť, napríklad čím sú bližšie k Slnku, tým dostávajú väčšiu energiu a sublimácia ľadu je výraznejšia. „Zažiariť“ môžu aj pri nepredvídateľných zmenách, ak sa napríklad uvoľní väčšia časť materiálu (outburst).

Aj v prípade, že je kométa menej nápadná, ide o nevšedný úkaz, ktorý možno vidieť raz za niekoľko rokov a väčšinou len v krátkom časovom období. Navyše si nájdenie kométy na oblohe vyžaduje istú trpezlivosť a zručnosť. Tóth spolu s kolegami kométu 46P/Wirtanen pozoroval už 4., 5. a 6. decembra v Astronomickom observatóriu Univerzity Komenského v Modre. „Bezprostredný pohľad voľným okom je však naozaj vždy iný, než keď človek vidí kométu iba na obrázku,“ dodal astronóm.