Šéf parížskej polície: Počas nepokojov horelo 112 áut, 130 barikád i 6 budov

Parížsky policajný prefekt výtržnosti spájané s protestmi v Paríži odsúdil ako neslýchané a neprijateľné násilie, uviedla agentúra AP. Povedal tiež, že niektorí účastníci sobotných protestov použili pri stretoch s políciou kladivá, záhradné náradie či aerosólové spreje.

Do výtržností sa podľa Delpuechových slov zapájali viacerí radikálnych aktivisti z krajnej pravice i krajnej ľavice, ako aj „vysoký počet“ demonštrantov v žltých vestách - protestujúcich proti zvyšovaniu daní a životných nákladov vo Francúzsku.

Pri násilných protestoch vo francúzskej metropole utrpelo v sobotu zranenia 133 ľudí vrátane 23 policajtov. Polícia zadržala 412 osôb. Parížsky prokurátor Rémy Heitz v nedeľu večer uviedol, že vo väzbe aj naďalej zostáva 378 zadržaných. Mnohí z nich majú v pondelok a v utorok absolvovať zrýchlené súdne konanie.

Demonštranti poškodili v sobotu aj interiér a vyplienili recepčné priestory parížskeho Víťazného oblúka, ktorý si bol v nedeľu pozrieť aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Na stenách tejto dominanty boli okrem iného nasprejované nápisy žiadajúce Macronovo odstúpenie.

Podľa francúzskeho ministra vnútra Christophea Castanera sa v poradí už tretích násilných víkendových protestov v Paríži zúčastnilo približne 3000 ľudí. Celkovo vo francúzskych mestách protestovalo v sobotu okolo 75.000 ľudí.

Macron odsúdil najhoršie násilnosti v Paríži od študentských protestov v roku 1968 už v sobotu v Buenos Aires, kde sa zúčastnil na summite krajín skupiny G20.

Občianske hnutie „žltých viest“ vzniklo v októbri na sociálnych sieťach a postupne sa stalo platformou na vyjadrenie nespokojnosti s prezidentom Macronom, ktorý je obviňovaný z ignorovania rastúcich životných nákladov. Prvé protesty po celom Francúzsku sa konali 17. novembra a zúčastnilo sa na nich okolo 282.000 ľudí, uplynulú sobotu demonštrovalo asi 106.000 ľudí.