Smútiaca vdova si chcela nechať pamiatku na manžela. Takto nechutne zohyzdila jeho telo!

Keď Chris Wenzel vedel, že od smrti ho delí len niekoľko dní, svojej manželke sa zveril s posledným prianím, ktoré sa vymyká všetkému, čo ste doteraz počuli. Obľúbený saskatoonsky tatér si neželal nič iné, než doslova stiahnuť svoje telo bez života z kože a tú potom vystaviť vo svojom štúdiu.

Wenzelovo telo je z prevažnej časti pokryté tetovaniami a umelec vždy túžil po tom, aby jeho deti a vnúčence mali na čo spomínať, keď sa pominie.

„Myslel, že to bude mimoriadne cool. Mne to prišlo trochu divné, ale dnes si aj ja myslím, že je to cool. Nezáleží na tom, čo to bude stáť. Som odhodlaná splniť mu to,“

komentovala manželovo posledné prianie jeho manželka Cheryl.

Sťahovanie z kože ako biznis

Chris Wenzel sa živil ako profesionálny tatér, a v Kanade vlastnil štúdio s názvom Electric Underground Tattoos. Pred smrťou sa dozvedel o americkej spoločnosti, ktorá ľuďom ponúka možnosť uchovávať časti kože s tetovaním aj po smrti.

Spoločnosť s príznačným názvom Save My Ink Forever (Navždy si uchovám tetovanie) uvádza, že nikdy predtým neprijala takúto rozsiahlu zákazku. Keďže Wenzel túžil po zachránení každého svojho tetovania, chirurgovia museli odrezať až 70 percent z celého povrchu jeho pokožky.

Telo Chrisa Wenzela bolo pokryté tetovaniami na 70 percentách pokožky.

Koža sa po odrezaní vloží do špeciálne navrhnutého rámu s tekutinou, ktorá ju udrží pokope aj niekoľko rokov po smrti nebožtíka. Celá operácia v takomto rozsahu Wenzelovu manželku stála asi 80.000 dolárov (69.979 eur), no to ju od splnenia manželovho priania neodradilo.

Cheryl bola dokonca pri tom, ako chirurg začal oddeľovať pokožku od Chrisovho tela. „Mohla som mu tak ukázať tetovania, ktoré si Chris najviac želal zachovať.“

Odkaz pre budúce generácie

Chris Wenzel odjakživa patril medzi nekonvenčných ľudí. Svoju vášeň pre tetovania objavil už v deviatich rokoch, keď potetoval svoju tetu.

„Zamiloval sa do toho. Zamiloval sa do umenia a s tetovaním mal špeciálny vzťah. Hovorieval, že sa stal otrokom ihly, pretože nekonečne ľúbil tetovanie,“

spomína Wenzelova manželka. Cheryl má s pokožkou svojho zosnulého manžela jasný plán: vyvesí ju na stenu v jeho tetovacom štúdiu. „Na stenu môžete zavesiť obraz, ale aj oveľa viac iných druhov umenia. Ľudia sa nechávali tetovať už pred stovkami rokov. Takto sa umenie zachová navždy.“

Cheryl Wenzelová verí vlastnej myšlienke, že zachovaním manželových tetovaní vzdáva úctu mužovi s „dobrým duchom“. Viac ako pre seba chce tento skutok podniknúť pre svoje 13 a 9-ročné deti. Tie už v ranom veku začínajú kráčať v otcových tatérskych šľapajách.

„Táto pamiatka pre ne veľa znamená. Vedeli, že ocko to takto chcel, a ocko to tak aj bude mať.“