Trestné stíhanie pre krivé obvinenie v kauze razie v Moldave je zákonné

Dôkazy, na základe ktorých bolo začaté trestné stíhanie skupiny Rómov z Moldavy nad Bodvou za krivú výpoveď, boli získané zákonným spôsobom, a na začatie trestného stíhania a vznesenia obvinenia bol zákonný dôvod. V súvislosti s kauzou policajnej razie v rómskej osade v Moldave nad Bodvou z roku 2013 to uvádza Generálna prokuratúra SR. Pripomína pritom aj rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, podľa ktorého rozsah vykonaných procesných úkonov nasvedčuje tomu, že "orgány činné v trestnom konaní pristupovali k objasneniu okolností prípadu zvlášť precízne".

Trestné stíhanie sa vedie vo veci krivého obvinenia príslušníkov polície. Rómovia tvrdia, že policajti ich v bezdôvodne a surovo zbili. Zo šiestich obvinených už boli dvaja odsúdení trestným rozkazom, rozhodnutie nie je právoplatné. Čo sa týka samotného policajného zásahu z 19. júna 2013, policajti podľa inšpekcie Ministerstva vnútra SR neprekročili zákon. Mimovládne organizácie ako Equity, European Roma Rights Centre, ETP Slovensko, Amnesty International Slovakia a CVEK nesúhlasia so závermi inšpekcie, s obžalovaním šiestich Rómov, ani s postupom súdu. Tvrdia, že zo zbitých obetí sa stávajú páchatelia.

Hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Andrea Predajňová pre TASR uviedla, že v predmetných trestných veciach krivého obvinenia bolo od decembra 2017 až do januára 2018 doručených na generálnu prokuratúru niekoľko stoviek podaní. Smerovali voči uzneseniam o vznesení obvinenia, pričom vzhľadom na dobu ich podania a štádium prípravného konania boli vyhodnotené ako návrh na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku. „S poukazom na ustanovenie § 364 ods. 1 Trestného poriadku návrhy podali neoprávnené osoby. Napriek tomu boli trestné veci v zákonnej lehote preskúmané z úradnej povinnosti a vznesenie obvinenia konkrétnym osobám vyhodnotil prokurátor trestného odboru GP SR ako zákonné,“ konštatovala v pondelok hovorkyňa GP.

V rámci podaní bol podľa nej 26. januára 2018 doručený na GP SR prípis z Amnesty International Slovensko, ktorý obsahoval 531 príloh, individuálnych podaní rôznych osôb. „Z nich absolútna väčšina bola anonymného charakteru, nakoľko obsahovali iba mená, resp. mená a priezviská, bez uvedenia adresy bydliska a podobne. Uvedené podania obsahovali prakticky úplne totožný, len v niektorých prípadoch skrátený text,“ uviedla Predajňová. Viaceré z podaní pritom obsahovali označenie triedy základnej školy a napísané boli detským písmom na listoch vytrhnutých zo školských zošitov.

Na objektívne a zákonné realizovanie prípravného konania vo veci zásahu polície poukazujú podľa prokuratúry aj dve rozhodnutia ÚS SR. Ten v auguste a septembri 2017 sťažnosti obvinených odmietol. Uviedol pritom, že „orgány činné v prípravnom konaní presvedčivo odôvodnili zistenie faktu, že proti sťažovateľom nebolo príslušníkmi polície postupované tak, ako to tvrdili vo svojich výpovediach“.