Richter: Nastal čas, keď je potrebné zvyšovanie dôchodkového veku zastaviť

„Nie je možné, aby dnešné deti išli do dôchodku až po sedemdesiatke. Ak by sme fungujúcemu mechanizmu nedali reálny strop, tak musia vedieť, že to tak bude. Je možné predpokladať, že dôchodkový vek sa bude aj v ďalších rokoch zvyšovať. Ak vek odchodu do dôchodku nezastropujeme, vystavíme ľudí tomu, že sa veľmi vysokého veku budú musieť dožívať v pracovných aktivitách a možno nebudú na to pripravení,“ skonštatoval Richter.

Podľa ministra naďalej platí, že Slovensko je v súčasnosti, čo sa týka veku odchodu do dôchodku, na najnižších priečkach v Európe. „Pri prognózach pre vzdialenú budúcnosť, ako sú roky 2050 či 2070, však už naša pozícia vyzerá opačne. V niektorých krajinách už vlády po širokých diskusiách rozhodli o zastropovaní dôchodkového veku,“ poznamenal Richter.

Zároveň upozornil, že cieľom nie je meniť mechanizmus určovania dôchodkového veku, ale zaviesť nejaký jeho limit. „Pretože nie je sociálne, ani správne, aby ľudia museli vydržať každodenne pracovať dlhšie, ako im dovolí ich fyzický stav,“ myslí si minister.

Pripomenul tiež, že vek dožitia sa zvyšuje v celej Európe. Na Slovensku sa v súčasnosti ženy dožívajú 80,34 roka a muži 73,75 roka. „Ako upozorňujú odborníci, zvyšovanie veku dožitia však automaticky neznamená predĺženie života bez problémov a obmedzení spôsobením zhoršeného zdravotného stavu,“ tvrdí Richter. Ženy sa v zdraví dožívajú podľa údajov z roka 2016 v priemere 57 rokov, muži však ešte o niečo menej, a to 56,4 roka. „Tieto fakty poukazujú na akútnosť diskusie o reálnom fyzickom a duševnom limite ľudí v produktívnom veku,“ poznamenal minister.

Návrh ústavného zákona je už v parlamente. Poslanci Smeru-SD navrhujú dať do ústavy formuláciu, že „vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe“. Okrem zastropovania veku odchodu do dôchodku má byť Ústavou SR garantované aj ustanovenie o minimálnej mzde. Poslanci tiež navrhujú, aby boli v ústave ukotvené základné piliere dôchodkového zabezpečenia.

„Chceme sa k tejto téme postaviť komplexne a zodpovedne. Slovensko je krajina, ktorá má najväčší počet ľudí zamestnaných v nočných zmenách, v nadčasoch, na špičke sme aj v celkovej dĺžke odpracovaných hodín. To je dobré z pohľadu ekonomických parametrov a hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny, nie však v kontexte tém, ktoré sú predmetom dnešnej diskusie. Tie nesmú byť len o ekonomike a číslach, ale aj o sociálnych, rodinných a v nemalej miere zdravotných kontextoch. Považujem za správne, aby sme ľudí chránili a nedovolili, aby sa ich vek odchodu do dôchodku neprimerane predlžoval,“ tvrdí Richter.

Slovensko vo vzťahu k HDP dáva podľa jeho slov na dôchodky výrazne menej ako niektoré iné krajiny. „Je to priestor na odpoveď ľuďom, ktorí sa pýtajú, že dokedy budú pracovať a kedy si zaslúžia svoj odpracovaný príjem na dôchodku. Som presvedčený, že prijatie ústavného zákona o dôchodkovom veku dá ľuďom garanciu, že sa táto otázka nebude meniť len jednoduchou väčšinou kedykoľvek v budúcnosti v pléne Národnej rady SR. Dôchodkový systém je viacgenerečnou témou, preto si vyžaduje v prvom rade stabilitu,“ dodal minister.