Whitmore: Stredná Európa sa nemusí báť ruských tankov ale ruskej korupcie

Stredná Európa sa podľa amerického experta na dianie v Rusku nemusí v súčasnosti báť ruských tankov, mala by sa však mať na pozore pred korupciou, ktorú sa Moskva snaží šíriť do sveta tak, ako sa v minulosti snažila šíriť komunizmus. Uviedol to Brian Whitmore z Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA), donedávna tiež novinár pracujúci v Prahe pre Rádio Slobodná Európa (RFE/RL).

Kým na Ukrajine vedie Rusko vojnu skutočnými zbraňami, krajiny V4 podľa Whitmora stoja v prvej línii tzv. nekinetickej vojny, v ktorej Moskva používa iné než vojenské prostriedky.

„Myslím tým vojnu, v ktorej sa proti nám a našim inštitúciám nepoužíva vojenská sila. Snažia sa však podkopať naše inštitúcie. A to, čo robia v strednej Európe, v krajinách Vyšehradskej štvorky, je to isté, čo robia v celej Európe i USA. A to nielen vedením informačnej vojny... no všetkými druhmi zbraní, napríklad aj využitím korupcie ako zbrane,“ povedal Whitmore v rozhovore pre TASR, ktorý prebehol po skončení medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2018.

Whitmore vidí práve v takejto korupcii akýsi „nový komunizmus“; ten podľa neho predstavuje hrozbu, ktorej sa treba najviac obávať.

Moskva sa podľa analytika snaží exportovať do sveta kleptokratický a skorumpovaný režim Vladimira Putina, pričom práve stredná Európa stojí v tejto nekinetickej vojne v prvej línii. Rusko totiž dobre pozná toto územie a má tu ešte z minulosti svoje štruktúry, ktoré sú teraz aktívne v podnikateľskom priestore, kde si dokážu vytvoriť sféru vplyvu.

„Do Bratislavy ruské tanky neprídu, avšak vaši politici by im mohli Bratislavu predať,“ povedal ďalej Whitmore. V prvej línii takéhoto boja sú podľa neho aj pobaltské krajiny, ktoré však k ruskej hrozbe majú trochu iný prístup a sú výrazne ostražitejšie i odolnejšie.

„Berte ako radu od priateľa, že stredoeurópske štáty, V4, sa majú ešte veľa čo učiť od troch pobaltských krajín, a najmä od Estónska a Litvy... Nedá povedať, že by tam nebola žiadna korupcia, avšak je jej oveľa menej než tu. A práve preto sú tieto krajiny oveľa odolnejšie, hlavne Estónsko. I napriek tomu, že sú k Rusku geograficky bližšie, sú menej prístupné jeho vplyvu, sú odolné a dbajú na to, aby také boli aj ich inštitúcie,“ uviedol ďalej Whitmore, podľa ktorého môže byť Estónsko pokojne vzorom i pre USA. Západ, hoci nie dokonalý, vníma tento analytik ako priestor fungujúci na princípoch právneho štátu, zatiaľ čo v Putinovom režime vidí kleptokraciu a skorumpovanosť.

Slovenskú spoločnosť i v tejto súvislosti vyzdvihol za to, ako sa zachovala po februárovej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. „U vás došlo k tragickému zabitiu novinára a jeho snúbenice. To je niečo, k čomu v Rusku dochádza stále. A podľa mňa ľudia na nejakej, možno ani nie vedomej úrovni, pochopili, že toto nie je typ krajiny, v akej chcú žiť, ale že chcú byť Európania. A Slováci sa k tejto veci vyjadrili jasne a nahlas,“ skonštatoval.

To, čo sa stalo v SR (vražda novinára), bolo podľa Whitmora symbolom toho, čo sa neustále deje v Rusku a ďalej na východe. A hoci k tomu bola potrebná tragédia, bolo podľa neho inšpiratívne vidieť, ako slovenský národ povstal a dal jasne najavo, že chce byť európsky, čo bol podľa neho i odkaz protestov na Slovensku. „Bol som v Prahe, keď sa toto (protesty) dialo a povedal som viacerým zo svojich českých priateľov: máte sa čo učiť od Slovákov,“ dodal Whitmore.