Plénum začalo debatu o predčasných voľbách

Predčasné voľby do Národnej rady SR sa majú konať 8. septembra 2018. Navrhujú to opozičné strany SaS, OĽaNO a Sme rodina, ktorých zástupcovia predložili ústavný zákon o skrátení aktuálneho volebného obdobia. Na jeho prijatie je potrebných minimálne 90 hlasov. Do písomnej časti rozpravy sa z koalície nikto neprihlásil.

„Naša štátnosť je fatálne ohrozená. Od zavraždenia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej uplynuli tri mesiace. Sú to tri mesiace zvýšenej citlivosti ľudí na zlodejstvá, sú to tri mesiace obrovskej občianskej nespokojnosti. Len totálny ignorant v tomto obraze nevidí, ako hlboko do štátnych inštitúcií zapustil svoje chápadlá organizovaný zločin,“ povedala v rozprave Jana Kiššová (SaS) s tým, že cíti úzkosť zo zlého smeru, akým sa naša krajina na čele s touto vládou uberá. „Rastie vo mne hnev, keď vidím, ako arogantne koalícia nakladá s dôverou občanov. Predčasné voľby by boli poctivou reakciou na to, čo sa stalo a čo sa v tejto krajine deje,“ odkázala.

V dôvodovej správe návrhu sa uvádza, že od volieb do NR SR konaných 5. marca 2016 došlo k zásadnej zmene rozloženia politických síl. „Vo voľbách sa do parlamentu dostalo osem politických strán, ktoré utvorili osem poslaneckých klubov. Už v prvých dňoch však došlo k významným presunom medzi poslaneckými klubmi, neskôr k zániku poslaneckého klubu jednej vládnej strany. V súčasnosti v najvyššom zákonodarnom zbore pôsobí 15 nezaradených poslancov, čo je až desať percent z ich celkového počtu,“ argumentuje opozícia.

Podľa nej sa vláda aktuálne opiera o početne nejasnú a krehkú nereprezentatívnu väčšinu, „a ani tá by nebola možná bez nevypočítateľných hlasov niektorých nezaradených poslancov“. „Všetky uvedené skutočnosti dokazujú, že dnešné zloženie parlamentu nie je výsledkom vôle občanov Slovenskej republiky, a to dokonca ani tej z roku 2016,“ tvrdia predkladatelia.

Zároveň dodávajú, že vo februári a v marci 2018 ovládla Slovensko vlna protivládnych protestov, najväčších od roku 1989. „Ich spúšťačom bola vražda investigatívneho novinára. V súvislosti s ňou vyplávali na povrch aj podozrenia z väzieb predstaviteľov vládnej strany Smer-SD na ľudí spájanými s organizovaným zločinom. Spoločným znakom týchto protestov je okrem vyjadrenia pohoršenia nad vraždou novinára aj vyjadrenie nespokojnosti so súčasnou vládou a čoraz silnejúce volanie po predčasných voľbách,“ píše sa v dôvodovej správe.

Vážnosť situácie podľa opozície potvrdzuje aj demisia vlády a zostavovanie vlády novej. „Rozhodnutia ministrov kultúry a spravodlivosti nebyť ďalej súčasťou vlády, ako aj avizované vzdanie sa mandátu poslanca vládnej strany Mosta-Híd Františka Šebeja, demaskujú značné názorové rozdiely aj v samotnom tábore vládnych strán. Navyše treba uviesť, že nová vláda, rovnako ako tá predchádzajúca, sa bude opierať o viacerých prestúpených aj nezaradených poslancov, ktorí opustili politické strany kandidujúce vo voľbách,“ uvádzajú SaS, OĽaNO a Sme rodina. Riešenie tejto situácie vidia v skrátení VII. volebného obdobia a v stanovení termínu nových volieb.