V Taliansku sa začali parlamentné voľby, ktoré sleduje aj celá Európa

Právo voliť má v Taliansku 46 miliónov ľudí. Prvé výsledky hlasovania by mali byť známe po 23.00 h SEČ, keď sa zatvoria volebné miestnosti.

Talianski voliči vo voľbách zvolia 630 poslancov Snemovne a 315 členov Senátu. Hlasuje sa prvýkrát podľa nového volebného zákona, ktorý nadobudol platnosť v polovici vlaňajšieho novembra. Nový zákon zvýhodňuje volebné koalície.

O priazeň voličov sa v tábore centristov uchádza najmä Demokratická strana (PD) na čele s expremiérom Matteom Renzim a jej spojenec, strana Viac Európy (+Europa), vedená exministerkou zahraničných vecí Emmou Boninovou.

V ľavej časti politického spektra je koalícia strán pod názvom Slobodní a rovní (LeU), ktorá je radikálnejšia než PD.

V tábore pravice vznikla koalícia vedená stranou expremiéra Silvia Berlusconiho Vpred Taliansko (Forza Italia, FI), ktorá svoju kampaň venovala problému ilegálneho prisťahovalectva, bezpečnosti a kúpnej sily obyvateľstva.

Koalíciu s Berlusconiho stranou tvoria xenofóbna a populistická Liga Severu (LN), ktorá k témam jeho strany pridala ešte prísľub referenda o eure, a Bratia Talianska (FdI) - krajne pravicová strana s kampaňou založenou na obrane suverenity a národnej identity.

O vstup do parlamentu sa chcú pokúsiť aj dve neofašistické hnutia: CasaPound (CPI), ktoré sa označuje za dediča ideí diktátora Benita Mussoliniho a snaží sa o „fašizmus tretieho tisícročia“, a Nová sila (Forza nuova, FN) vedená Robertom Fiorim, ktorej aktivisti počas predvolebnej kampane organizovali niekoľko demonštrácií proti prisťahovalcom.

Prieskumy verejnej mienky avizovali, že najvyšší počet hlasov by mohlo vo voľbách získať protisystémové Hnutie piatich hviezd (M5S), čo však aj tak nebude stačiť na vytvorenie jednofarebnej vlády. Počas predvolebnej kampane M5S odmietlo povolebné koalície, ale jeho líder Luigi Di Maio naznačil ochotu a otvorenosť k rokovaniam.

Pravicové a ľavicové strany pred voľbami vytvárali koalície, ale v Taliansku nie je zvykom cítiť sa viazaný sľubmi danými počas predvolebnej kampane. Po voľbách je preto podľa analytikov možný aj vznik spojenectiev, ktoré sa možno v deň volieb javia ako veľmi nepravdepodobné.

Z prieskumov však vyplýva, že v Taliansku sa môže veľmi ľahko stať aj to, že ani jednej zo strán či koalícií sa nepodarí získať v parlamente väčšinu.

Analytici upozorňujú, že ak sa politikom nepodarí vytvoriť koalíciu, nevznikne vláda a Taliansko bude paralyzované, čo sa prejaví aj na osude Európy. Výsledok týchto volieb môže výrazne ovplyvniť situáciu v eurozóne a potenciálne ju opäť dostať do krízy.

Okrem nestability vlády sa za jedno z veľkých rizík označuje aj rozdelenie krajiny na tri časti, a to podľa geografického princípu.

Veľkou neznámou volieb v Taliansku sú už dlhý čas nevoliči, ktorých počet narastá - najmä na juhu krajiny. V roku 2013 svoje volebné právo nevyužila štvrtina Talianov. V najjužnejších regiónoch krajiny voliť nešlo až 36 percent registrovaných voličov.

Ako píše agentúra AP, mnoho voličov zrejme zneistí aj samotné hlasovanie podľa nového volebného zákona, v dôsledku čoho bude možno veľa hlasov neplatných.

Spolu s voľbami do celorepublikového parlamentu sa v krajoch Lombardsko a Lazio rozhoduje o rozdelení hlasov v regionálnych zastupiteľstvách.