Veľkolepé zistenie: Obyvateľ takmer 100-ročného domu vo Zvolene pátral, kto ho navrhol

Takmer storočný, tzv. štátny obytný dom pod Zvolenským zámkom môže byť už čoskoro zapísaný do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok. Aspoň o to usiluje jeden z jeho obyvateľov, Ľubomír Fekiač. Svojim bádaním sa totiž dostal k dokumentom, ktoré dokazujú, že dom s originálnym zdobením fasády, projektoval asi najznámejší slovenský architekt prvej polovice 20. storočia Dušan Jurkovič.

Zvykne sa občas hovoriť, že na čo jedna generácia zabudla, iná objavuje. To je aj prípad Fekiača, strojného inžiniera z Detvy, ktorého neustále zaujímalo prostredie, v ktorom žije. Keď sa pred tromi rokmi rozhodoval hľadať byt vo Zvolene, zaujal ho práve pomaly chátrajúci bytový dom v blízkosti centra. V objekte sa mu zakrátko podarilo kúpiť byt, ktorý zrenovoval. Už vtedy začal vonku i v jeho interiéri objavovať niektoré prvky, ktoré mu evokovali projekčné detaily, ktoré Jurkovič uplatnil na iných svojich významných stavbách.

Nasledovali dlhé mesiace bádania v archívoch, písanie listov pamiatkarom, porovnávania dostupných dokumentov. „Už korešpondencia s autorkou monografie o slávnom architektovi Danou Bořutovou, priniesla určitú nádej, keďže mi napísala, že projektantom domu bol s veľkou pravdepodobnosťou Jurkovič,“ hovorí.

Pri ďalšom „objave“ v Slovenskom národnom archíve v Bratislave si už bol takmer istý, že pôjde o nášho významného architekta. Tam totiž medzi nezaradenými Jurkovičovými výkresmi našiel aj dotyčný zvolenský dom.

Istotu priniesla až korešpondencia s Národním technickým muzeom v Prahe, ktoré mu zaslalo výkres s týmto objektom, ktorý je architektom podpísaný.

Podľa Fekiača bytový dom staval vtedajší československý štát pre župných úradníkov, ktorí pracovali na zámku. „Prví nájomníci sa do domu nasťahovali v roku 1926. Medzi nimi bol aj vtedajší župan Igor Dulla, no býval tam napríklad aj štátny radca Vratislav Teyssler,“ približuje.

V objekte sa pri tom nachádza 48 bytov a naplánovaných bolo ešte ďalších osem pivničných, zrealizovali sa ale len dva. Ešte do roku 1982 mala budova pôvodnú škridlovú strechu, v tom čase sa ju ale rozhodli nahradiť plechom. Do nevšedne zdobených fasád sa však od kolaudácie nezasahovalo. Dnes by ich však bolo treba kompletne zrenovovať.

„Žiadosť o zaradenie na zoznam Národných kultúrnych pamiatok som poslal koncom leta. Pred niekoľkými týždňami tu už aj boli pracovníci Pamiatkového úradu, aby sa na základe dokumentov, ktoré som im zaslal, sami o význame tejto budovy aj presvedčili. Čakám, že v prvých mesiacoch budúceho roku by som mohol dostať odpoveď,“ dodal iniciátor zápisu.

V prípade, že by dom dostal štatút Národnej kultúrnej pamiatky, podľa Fekiača by sa tak v centre mesta vytvoril ďalší významný objekt, ktorý by (najmä po obnove), bol veľkým lákadlom pre turistov.