Richard Raši: Som východniar, ale v Smere chcem byť spojkou pre všetky regióny

Slovensko zažíva úspešné obdobie z hľadiska vývoja ekonomiky, európskej akceptácie, bezpečnosti, znižovania deficitu, ale aj z hľadiska životnej úrovne ľudí. Smeru-SD sa však nedarí pretaviť tieto úspechy do politických bodov a ukázať ľuďom, že podmienky sa zlepšujú aj vďaka stabilite a práci vlády. Preto je potrebné posilniť kontakt s regiónmi a jednou zo spojok medzi regionálnou politikou a vedením Smeru-SD má byť podpredseda strany Richard Raši. Povedal to v diskusii na Tablet.TV.

„Som v Košiciach, som východniar a som rád, že východ bude mať takéto zastúpenie, ale chcel by som byť regionálna spojka, pre všetky regióny,“ odmietol predpoklad, že sa má stať špeciálne „východnou spojkou“ v Smere-SD.

Raši tvrdí, že ako primátor, poslanec Národnej rady SR a zároveň podpredseda najsilnejšej vládnej strany má optimálnu pozíciu na to, aby sprostredkoval komunikáciu medzi vedením Smeru-SD a regiónmi. „Mnohé problémy sú v Bratislave úplne iné ako inde na Slovensku. Chcel by som vedieť sprostredkovať problémy, ale aj návrhy riešení, ktoré by podľa regiónov pomohli, priamo vedeniu strany. Na to je funkcia podpredsedu strany a regionálneho politika ideálna,“ tvrdí Raši.

Pripomenul, že ako poslanec NR SR v minulosti podporil legislatívne zmeny a pomohol tak Košiciam znížiť počet poslancov mesta a mestských častí, či získať opäť rozhodovaciu právomoc v prípade ťažby uránu do rúk obyvateľov mesta.

Sobotný (9.12.) snem Smeru-SD síce priniesol len jednu personálnu zmenu, na poste podpredsedu strany vystriedal Mareka Maďariča práve Richard Raši, venoval sa však analýze neuspokojivých výsledkov volieb do VÚC a nastolil nové politické priority.

Ďalšie personálne zmeny v Smere-SD sa podľa Rašiho dajú očakávať na úrovni krajských a okresných organizácií, nie však na úrovni vlády.

„Voľby sme na sneme prediskutovali, ale z hľadiska personálnych zmien sa na ňom dajú robiť len tie, ktoré sa týkajú predsedu a podpredsedov. Ďalšie zmeny po župných voľbách určite prídu, ale to už je v kompetencii predsedníctva strany,“ povedal Raši.

Snem podľa neho konštatoval spokojnosť s výkonmi ministrov. „Nikto nespochybňuje profesionalitu ministrov za Smer-SD. Stávajú sa na sto percent ministrami a manažérmi. Ale akoby sa to nedarilo preniesť do politického úspechu,“ upozornil nový podpredseda strany.

Dodal, že hoci v politike sa nič nedá prognózovať definitívne, on v dôsledku snemu žiadne personálne zmeny vo vláde neočakáva, a to ani v prípade ministra kultúry Mareka Maďariča, ktorý v poslednom období patril k najostrejším kritikom strany.

„V príhovore predsedu bolo deklarované, že členovia vlády majú jeho dôveru. Marek Maďarič dostal od predsedu jasný signál, že s ním ako s ministrom kultúry ráta. Na ministerstve kultúry podáva profesionálny výkon a nikto si neželá, aby z funkcie odišiel,“ zhrnul Raši.

Zmenu, naopak, očakáva na poste generálneho manažéra strany, ktorý zastáva minister práce Ján Richter. „Nebol som pri žiadnych rozhovoroch, kde by padali konkrétne mená. Faktom ale je, že funkcia ministra a funkcia generálneho manažéra sa nedá plnohodnotne robiť naraz. Niekto by sa naozaj mal 12 hodín denne venovať strane,“ povedal.

„Je to otázka najbližších týždňov,“ odpovedal Raši na otázku, kedy očakáva výmenu na tomto poste. Následne spresnil, že k nej zrejme príde „po sviatkoch“.

Strana podľa Rašiho objektívne potrebuje reagovať na výsledky krajských volieb. „Smer stratil z dominancie, ktorú v regiónoch mal. V predchádzajúcom období mal viac županov aj poslancov. Mali sme necelých 40 percent poslancov v zastupiteľstvách, teraz máme niečo cez 20 percent,“ povedal.

Zároveň ale upozornil, že médiá majú tendenciu zveličovať význam tohto faktu. „Líderstvo sme si udržali. Každý v spoločnosti očakáva hegemóniu Smeru v regiónoch a akákoľvek strata z dominantných pozícií na stále prvé miesto, ale s nižším výsledkom, je chápaná ako obrovský neúspech,“ dodal Raši.

Výsledok týchto krajských volieb podľa neho ovplyvnili lokálne témy, ako aj to, že sa strany vládnej koalície vo viacerých krajoch, kde opozícia kandidovala spoločne, nedokázali dohodnúť. Často však rozhodla efektívnejšia mobilizácia voličov opozície. Kým predstavitelia Smeru-SD podľa Rašiho presviedčali ľudí, aby prišli k voľbám podporiť riešenie problémov kraja, ako sú cesty alebo nemocnice, opozícia podľa neho volala svojich ľudí akoby k celonárodným voľbám, s cieľom spoločne uškodiť Smeru-SD.

„Na národnej úrovni nám uškodila antismer kampaň, ktorú viedla opozícia. Nie na základe prezentácie toho, čo chceme v budúcnosti dosiahnuť, ale boja proti niečomu sa opozícii podarilo mobilizovať voličov. Najmä na sociálnych sieťach,“ zhrnul Raši.

„Ale snem bol najmä o tom, aby sme sa opäť naštartovali. Kto sledoval príhovor premiéra, zachytil zásadné línie, ktorých sa chceme držať a máme ambíciu byť znova najúspešnejší a vyhrať aj nasledujúce parlamentné voľby,“ zdôraznil Raši.

Dodal, že na politickej sínusoide je podľa neho v tejto chvíli Smer-SD na relatívne nižšej úrovni, ale postupne začne znovu stúpať. „Máme silu a energiu, chcem, aby sme zabojovali a vrátili sa tam, kde patríme,“ vyhlásil.

Aj Smer-SD však podľa neho musí rátať s tým, že v budúcnosti bude súčasťou širokých koalícií. „A ďalšia vec, ktorú predseda povedal, je, že vláda tu musí byť pre sto percent občanov. Ale politika strany sa nedá robiť úplne pre všetkých,“ uviedol Raši. Smer-SD sa podľa neho musí vrátiť k svojim sociálnodemokratickým koreňom a rešpektovať pritom aj slovenské špecifiká.

„To, že Slovensko má byť proeurópske, má byť v európskych štruktúrach, ekonomických aj bezpečnostných, sa stanovilo ako priorita. V rámci Európy sme malá krajina, absolútne naviazaná na fungovanie ostatných štátov eurozóny a EÚ. Náš automobilový priemysel, zamestnanosť, investori. Antiorientácia by nám mohla spôsobiť veľké ekonomické problémy,“ povedal podpredseda Smeru-SD.

„Aj keď zvyšok politickej scény proeurópskosť deklaruje, napríklad vyjadrenia Richarda Sulíka sú niekedy protieurópske,“ reagoval Raši na otázku, prečo potrebuje Smer-SD zdôrazňovať európsku orientáciu, keď na Slovensku okrem ĽSNS žiadna strana protieurópsku politiku nerobí.

Výsledok volieb podpredsedu, kde za Richarda Rašiho hlasovalo 90 percent delegátov, 339 z celkovo 366, podľa neho nesúvisel s nedostatkom demokratickej súťaže v strane. „Navrhol ma predseda strany, ktorý v našej strane požíva mimoriadnu dôveru. Každý v strane ma pozná, bol som ministrom zdravotníctva, som primátor Košíc a poslanec NR SR. Nie som nepoznaná tvár. A bol som jediný navrhnutý, keby bolo na jeden post viac kandidátov, nebol by výsledok takýto,“ zhrnul Raši.