ICTY prerušil zasadanie po tom, ako jeden z odsúdených zrejme vypil jed

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu prerušil v stredu odvolacie konanie v prípade šiestich bosnianskych Chorvátov, ktorých v máji 2013 odsúdili za závažné vojnové zločiny voči bosnianskym Moslimom. Dôvodom je, že jeden zo šestice, Slobodan Praljak, po vypočutí potvrdzujúceho verdiktu zrejme vypil jed, informovala spravodajská stanica BBC.

Praljak bol ešte v roku 2013 odsúdený na 20-ročné väzenie za zločiny, ktoré mal spáchať na východe rozdeleného mesta Mostar. Počas toho, ako v stredu súd vynášal v jeho prípade potvrdzujúci verdikt, vykríkol, že odmieta rozsudok a napil sa z fľaštičky, ktorá podľa slov jeho právnej zástupkyne obsahovala jed.

„Slobodan Praljak nie je vojnový zločinec. S opovrhnutím verdikt odmietam,“ vykríkol Praljak podľa agentúry DPA. Vzápätí sa napil z fľaštičky, ktorú držal v ruke. Sudca okamžite nariadil prerušenie pojednávania a fľaštičku si vyžiadal. Či v nej bol skutočne jed, doposiaľ nie je známe. Na miesto okamžite privolali sanitku.

Sudca predtým stihol vyniesť potvrdzujúce rozsudky pre bývalého premiéra samozvanej republiky Herceg-Bosna Jadranka Prliča, ktorého v roku 2013 odsúdil tribunál na 25 rokov väzenia, a tiež pre exministra obrany Herceg-Bosny Bruna Stojiča, ktorého odsúdili na 20 rokov. Zvyšné rozsudky v prípadoch bývalého generála Milivoja Petkoviča, exveliteľa polície Valentina Čoriča a niekdajšieho šéfa úradu na výmenu vojnových zajatcov Berislava Pušiča, ešte len mali prečítať.

Tribunál ICTY šiestich menovaných Chorvátov ešte v roku 2013 uznal vinným zo závažných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa mali dopustiť v rokoch 1991-94 na území Bosny a Hercegoviny. Pripísal im vtedy zodpovednosť za vraždy, znásilnenia, prenasledovanie, vyháňanie a terorizovanie bosnianskych Moslimov na území samozvanej chorvátskej republiky Herceg-Bosna.

Obžalovaných tiež uznal vinnými zo zničenia historického mosta z obdobia Osmanskej ríše v meste Mostar, hlavnom meste Herceg-Bosny, ostreľovanie ktorého sa stalo symbolom pustošenia počas občianskej vojny v Bosne. Všetci šiesti obvinení sa dobrovoľne vzdali Haagu 5. apríla 2004. Proces sa začal v roku 2006 a patril medzi najdlhšie v dejinách ICTY.

Tzv. Chorvátska republika Herceg-Bosna bola politicko-územným zoskupením oblastí s väčšinovým chorvátskym obyvateľstvom na území Bosny a Hercegoviny v 90. rokoch. Za republiku s 30 okresmi ju vyhlásil jej prezident Mate Boban 28. augusta 1993 a zároveň požiadal o štatút autonómneho štátu v rámci republík Bosny a Hercegoviny. Jej hlavným mestom bol Mostar, vláda sídlila v meste Grude.

Oblasť sa počas občianskej vojny stala dejiskom masakrov civilistov, etnických čistiek a rozsiahleho rabovania. Herceg-Bosna oficiálne zanikla 30. augusta 1996 na základe dohody vtedajšieho chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana a bosnianskeho prezidenta Aliju Izetbegoviča.

Trest doživotného väzenia uložil minulú stredu ICTY aj bývalému bosnianskosrbskému vojenskému veliteľovi Ratkovi Mladičovi, ktorého uznal za vinného z genocídy a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas bosnianskej vojny v rokoch 1992-95. Proti rozsudku sa môže odvolať, no vzhľadom na ukončenie činnosti ICTY v decembri sa prípadným odvolaním už bude zaoberať tzv. Mechanizmus pre medzinárodné trestné tribunály (MICT).