Grécka verejnosť podporuje škrty v štátnej sfére
- 20:08 21.07.2013
- ATÉNY

Väčšina Grékov súhlasí s nevyhnutnou potrebou zmeniť fungovanie štátnej správy prostredníctvom jej reorganizácie.
Podľa prieskumu z času, keď parlament o prelomovej norme rokoval, má opačný názor viac ako 35 percent Grékov. Väčšinou ide o prívržencov opozičných strán. Voliči vládnych strán vyslovili zákonu až 70-percentnú popdooru. Iba o päť percent ľudí menej sa v inom prieskume vyslovilo za zrušenie doživotnej istoty práce v štátnej sfére.
Grécky parlament v stredu schválil zákona, ktorý predpokladá do konca roka zmenu pracovných pozícií 25-tisíc zamestnancov verejného sektora v záujme efektívnejšieho fungovania štátnej správy. Jej zabezpečenie je podmienkou pre ďalšiu, takmer sedemmiliardovú tranžu z dohodnutej zahraničnej finančnej pomoci od Medzinárodného menového fondu a ostatných krajín používajúcich euro.
Do konca júla by si tak nové pozície malo nájsť 4200 ľudí. Ostatní vrátane učiteľov a mestských policajtov budú mať osem mesiacov na nájdenie si nového miesta alebo prijatie iného ponúkaného postu, inak im hrozí strata zamestnania. Ostro sledovanému hlasovaniu sprevádzali nepokoje a taktiež generálny štrajk, v rámci ktorého do ulíc Atén a Solúnu vyšlo 20-tisíc ľudí.
Grécko prechádza tvrdými škrtmi vo verejnom sektore ako hlavnej podmienke zahraničnej finančnej pomoci v celkovej dohodnutej sume 240 miliárd eur. Výmenou za jej postupné posielanie do Atén musí tamojšia vláda realizovať dôležité, no bolestivé reformy v rámci fungovania štátu.
Rušenie pracovných miest, znižovanie platov a dôchodkov však vyvolávajú tvrdý odpor verejnosti, ktorá sa proti zahraničným požiadavkám búri. Juhoeurópska krajina je totiž už šiesty rok v recesii a miera nezamestnanosti je na rekordnej úrovni 27 percent.
Od začiatku krízy v roku 2009 sa strojnásobila a podľa odhadov štatistického úradu príde každý deň o prácu v priemere 700 až 1 000 ľudí. Podľa gréckej centrálnej banky bude nezamestnanosť kulminovať na úrovni 28 percent pred tým, než začne v roku 2015 klesať.

Kremeľ obvinil Európu z protichodných a konfrontačných vyhlásení
Kremeľ obvinil v sobotu európske krajiny z protichodných a konfrontačných vyhlásení voči Rusku. .

Zelenskyj a európski lídri sa dohodli na prímerí, Rusku hrozia sankciami
Ukrajina a lídri Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska sa v sobotu dohodli na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí s platnosťou od pondelka 12. mája.

India a Pakistan potvrdili dohodu na okamžitom prímerí, oznámil ju Trump
Americký prezident Donald Trump oznámil, že India a Pakistan sa po rozhovoroch sprostredkovaných Spojenými štátmi dohodli na „okamžitom a úplnom prímerí“.

Pápež Lev XIV. chce pokračovať v reformách svojho predchodcu Františka
Pápež Lev XIV. predstavil v sobotu na audiencii s kardinálmi vo Vatikáne víziu svojho pontifikátu.

Ukrajina a jej spojenci navrhujú 30-dňové prímerie od pondelka 12. mája
Kyjev a jeho európski spojenci sa dohodli, že vyzvú Rusko, aby akceptovalo zavedenie 30-dňového bezpodmienečného úplného prímeria v bojoch na Ukrajine.